Jedného dňa prišiel Thomas Alva Edison domov a povedal mame: „Môj učiteľ mi dal tento odkaz pre teba".
Oči jeho matky boli naplnené slzami, keď nahlas čítala list, ktorý jej priniesol syn. „Váš syn je génius, táto škola je pre neho príliš malá a nemáme dobrých učiteľov, ktorí by ho učili, učte ho prosím sama."
Takže mama sa zapojila do učenia Edisona.
O mnoho rokov neskôr zomrela Edisonova matka a on bol jedným z najväčších vynálezcov storočia.
Jedného dňa sa pozeral na nejaké staré rodinné veci. Zrazu uvidel zložený papier v ráme kresby na stole. Vzal si ho a otvoril. Na papieri bolo napísané:
„Váš syn je psychicky chorý a nemôžeme mu dovoliť, aby chodil do školy."
Edison plakal celé hodiny, potom si do denníka zapísal: „Thomas Alva Edison bol duševne choré dieťa, no pre hrdinskú matku sa stal géniom storočia." Aká úžasná bola mamina reakcia, však?
Namiesto toho, aby prečítala, čo v liste naozaj učiteľ písal a aby sa jej syn necítil menej cenný, úplne to otočila a vnukla svojmu synovi bezpečnosť a istotu!
Prinútila ho veriť, že je génius. Je úžasné, akú moc majú slová povzbudenia, akú moc nám dodávajú tí, ktorí nám veria, ktorým na nás záleží, dodávajú silu a dôveru...
V náručí Lásky