Svätý...H I L Á R I U S ...z...P O I T I E R S -biskup,učiteľ Cirkvi,bojovník proti bludárom -Ariánom …

Svätý...H I L Á R I U S ...z...P O I T I E R S -biskup,učiteľ Cirkvi,bojovník proti bludárom -Ariánom...Kladivo na bludárov -sviatok 13.január

Svätý Hilárius z Poitiers /R A D O V A N/-biskup a učiteľ Cirkvi -sviatok 13.január-KLADIVO ...NA...BLUDÁROV-ARIÁNOV

r.310 -13.január r.367
Hilár, biskup z Pictou a doktor cirkevného práva.

13. január - svätý Hilarius-Radovan
Latinské meno, čo znamená veselý, radujúci sa. Dnešná podoba mena je Radovan. "SVATÝ HILARIUS, VYBER SAŇE, SKOVAJ VÚZ." Táto staroveká pranostika vznikla na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov a znamená to, že v týchto dňoch bývala už taká tuhá zima a veľa snehu, že sa nedalo jazdiť na voze, ale ku koňom sa zapriahali už len sane. Vozy sa uschovávali, rozoberali, mastili sa kolesá atď.
No i za čias našich predkov sa občas vyskytlo v januári teplé počasie, ktoré pozorujeme práve v súčasnosti. "Keď rastie tráva v januári, zle rastie v lete." Znamenalo to nie dobrý jav, lebo zima sa posunie do jarných mesiacov a dobytok nebude mať trávu na pasenie.

Svätý Radovan-Hilárius

Svatý Hilarius – vyber sane, schovaj voz.

Na sviatok sv.Hilára zima vrcholí...snehy,mrazy...odjakživa...gazda musí schovať voz,lebo sa nikde kvôli snehom a ľadom nedostane...a musí vybrať snežné sane...na ktorých sa vyvážal v snehu a ľade hnoj na polia,alebo sa z hory doviezlo z leta naukladané drevo na kruté zimy...

Hlárius bol ženatý a mal jednu dcéru Abru,ktorá sa stala tiež svätou...

Svätá A B R A z Poitiers -panna a mníška (cca 343 – 360) bolFrancúzska kresťanská svätica panna zo 4. storočia, dcéra svätého Hilária z Poitiers , rehoľníčka-mníška známa svojou mladistvou oddanosťou, sľubom panenstva a charitatívnou prácou medzi chudobnými v Poitiers vo Francúzsku, ktorej sviatok sa oslavuje 12. decembra. Tradícia hovorí, že žila svätý život a pomáhala svojmu otcovi šíriť kresťanstvo, kým nezomrela mladá, okolo 17 alebo 18 rokov, po jeho návrate z exilu.

Rodina: Dcéra svätého Hilára, biskupa a učiteľa Cirkvi.

Život: Narodila sa pred obrátením svojho otca a poslúchla jeho radu zložiť sľub panenstva.

Služba: Počas otcovho exilu zostala v Poitiers so svojou matkou a venovala sa modlitbe, skromnosti a pomoci núdznym.

Odkaz: Pripomína sa ako vzor čistoty a nezištnej lásky, posilňujúci vieru v regióne.

Sviatok: 12. decembra.

Historický kontext:
Abrin príbeh zdôrazňuje svätú rodinu, v ktorej otec aj dcéra dosiahli svätosť v ranej Cirkvi, čo dokazuje, že svätosť možno nájsť v pokornej službe a každodennej vernosti.

Je ale tiež prvým známym latinsky píšucim autorom cirkevných hymnov a zachovali sa od neho tiež cenné výklady biblických textov.

13. január r.367 umiera . Cirkev ho ctí ako svätého a od roku 1851 z rozhodnutia bl. Pia IX. aj ako učiteľa Cirkvi . Tradičné kalendáre umiestňujú jeho sviatok na 14. január , kalendár Pavla VI. na 13. januára . Je ctený aj ako patrón právnikov .

Svätý Hilarius z Poitiers (asi 310–367) bol významný latinský cirkevný otec, biskup v Galii (dnešné Francúzsko) známy ako "Kladivo Arianov" (Malleus Arianorum) vďaka jeho vášnivému boju proti arianizmu, ktorý popieral Kristovo božstvo, bol tiež manželský otec (jeho dcéra Abra sa stala svätou) a jeden z prvých latinských básnikov.

Obdobie: 4. storočie (nar. ok. 310/315, umrel 367).

Úrad: Biskup v Poitiers (Pictavium) od cca 350.

Hlavný prínos: Hlavný obranca NICEJSKEJ viery (božstva Krista a Trojice) proti arianizmu, podporovanému cisárom.

Pseudonym: "Athanasius Západu".

Diela: Napísal spisy obhajujúce Trojicu (napr. De Trinitate), listy cisárovi a hymny.

Vyhnanstvo: Cisár ho poslal do vyhnanstva v Malej Ázii.

Sviatok: 13. januára.

13. januára, nezáväzná pamiatka

Postavenie:

biskup a učiteľ cirkvi

Úmrtie:

367

Patrón:

diecéze Poitierské, La Rochelle a Luçonu

Atribúty:

hady, s nimi býva zobrazovaný ako ich zaklínač alebo ako drakobijca; v niektorom vyobrazení prebúdza k životu mŕtvych novorodeniatkov

ŽIVOTOPIS
Narodil sa v pohanskej rodine okolo roku 315. Cez štúdium filozofie sa dopracoval na štúdium Biblie. Hľadal pravdu a pravda ho oslobodila. Bol dobrým rečníkom aj manželom. Žil v plnom nasadení pre Boha a blížnych. Okolo roku 350 bol zvolený v rodnom Poitiers biskupom. Stal sa štítom proti arianizmu zastávanému cisárom. Ten ho poslal do vyhnanstva v Malej Ázii. Tam napísal spisy na obhajobu Kristovho božstva o Najsvätejšej Trojici. Po návrate sa pričinil o oslobodenie Galie (dnešné Francúzsko) od arianizmu.
V roku 1852 bol vyhlásený za učiteľa cirkvi.

ŽIVOTOPIS PRE MEDITÁCIU

V službách pravdy a Cirkvi
Narodil sa v Galii (dnes Francúzsku) v Pictaviens (dnes Poitiers) vo vznešenej pohanskej rodine. Študoval filozofiu v Grécku av Ríme. Stal sa rečníkom, spisovateľom, oženil sa a mal dcéru. Štúdium ho približovalo viere v jedného Boha, pretože pohanská filozofia ho neuspokojila. Hľadal pravdu a postupne sa vzdelaním prepracoval ku kresťanskej pravde. Starozákonné knihy mu otvorili nový svet, ktorého naplnenie spoznal v Novom zákone a stal sa kresťanom. V celom jeho správaní bolo poznať, že prijal Krista do svojho života.
V roku 350 bol zvolený biskupom pre diecézu pictavienskú. V tom čase začal vládnuť rímsky cisár Konstans, ktorý bol priateľom ariánov, ktorí popierali božstvo Kristovo. Hilarius obhajoval pravú vieru a vo svojej krajine od bludárstva odvracal všetkých biskupov. Cisárovi napísal list, v ktorom obšírne vyložil bludy ariánov aj ich zhubné následky a požadoval, aby verní katolíci neboli bludármi utláčaní. V plamennom proteste napísal: "Je čas, aby som hovoril, lebo mlčanie by nebolo znamením miernosti, ale slabosti."

Konstans zostal v zajatí pýchy, svojvoľne odstraňoval katolíckych biskupov a na ich miesta dosadzoval ariánskych. Hilarius, ktorý sa postavil proti jeho neoprávnenému konaniu, musel do vyhnanstva v Elinasien vo Frygii v Malej Ázii, kam bol vypovedaný po sneme v Beziers. Na ňom ešte neohrozene obhájil vieru proti bludu zastávanému cisárom, načo bol krivo obžalovaný. Tým, ktorí nabádali k opatrnosti hovoril: „Neprijali sme ducha bázne!" (porov. 2 Tim 1,7)
Usilovať sa o pravdu aj napriek všetkej klamlivej propagande je úloha aj pre každého z nás. Ak sme takto na Božej strane, "ak je Boh s nami, kto proti nám? Veď v tom všetkom slávne víťazíme mocou toho, ktorý si nás zamiloval" (Rim 8,31; 37) . A nič si nebudeme robiť ani z dočasných neúspechov. Tak Pavlove slová iste chápal aj Hilarius: „Nevedieme svoj boj proti ľudským nepriateľom, ale proti mocnostiam, silám a všetkému, čo ovláda tento vek tmy, proti nadzemským duchom zla (Ef 6,12).
Títo duchovia nás nabádajú k opatrnosti, aby sme náhodou nešli proti prúdu, aby sme tolerovali názory druhých tým, že by sme ich aj sami prijímali, hoci sú proti Božiemu poriadku. Aby sme nevyznávali vieru v prostredí, kde prevažujú neveriaci, ktorí by nás ťažko pochopili. Chceme v ich očiach vyzerať čo najlepšie, mať úspech...

Hilariovi o toto nešlo, a tak mal vo vyhnanstve iný úspech, úspech verného a vzdelaného božieho služobníka. Napísal tam dvanásť spisov o Najsvätejšej Trojici, v ktorých obhájil pravú vieru. Ide o dielo uznávané za najlepšie na túto tému. Doviedol mnoho poblúdených späť k pravej viere a stal sa najsilnejšou oporou pravoverného učenia na Východe. Hovorilo sa aj to, že Božia Prozreteľnosť dopustila jeho vyhnanstva, aby jeho pôsobením bola zachránená celá Cirkev.
Po štyroch rokoch vo vyhnanstve bol opäť povolaný na snem, a to do Saleucie v Isaurii. Nepodliehol lichôtkam ani pokusom ho zastrašiť. Na neslušné slová o Bohu odpovedal zvolaním: "Nešťastné uši, ktoré počuli také hanebné slová!" Preto sa ho ariáni opäť viac báli, najmä keď zo snemu odcestoval do Konštantínopolu. Predložil cisárovi druhý list, v ktorom sa dovolával spravodlivosti a chcel hneď vystúpiť s hlásaním pravdy proti v mieste sa zdržujúcemu ariánskemu biskupovi arelatskému. Ariáni si však vyžiadali, aby bol poslaný späť do Galie.

Po návrate videl, ako jeho pictavienská diecéza spustla. Plný apoštolskej horlivosti sa pustil do jej obnovy. Dosiahol aj to, že nielen na celom území svojej vlasti vykorenil bludárstvo, ale rozšíril svoju činnosť aj na susednom Taliansku. Preto prišiel do Milána, kde pôsobil bludár Auxencius, a vo verejnom vystúpení s ním poukázal na jeho dvojzmyselné vyznanie viery, ktorým Auxencius klamal veriacich. Hoci sa toto uskutočnilo so súhlasom cisára Valentiniána, musel z jeho nariadenia Miláno opustiť. Avšak rozoslal všetkým katolíckym biskupom list, v ktorom vyložil bludy a podvody Auxenciovej. Pre boj s arianismom bol nazývaný Atanášom Západu.
Posledné roky svojho života venoval Písmu svätému. Napísal výklad k evanjeliu sv. Matúša a pojednanie o žalmoch. Z jeho spisov je pripomínaná aj Kniha o synodách alebo pojednaní o viere Východňanov.

V jednom zo spisov napísal: „Je vlastnosťou Cirkvi, že kvitne, keď trpí prenasledovaním, víťazí, keď je potlačovaná, prospieva, keď je stíhaná pohŕdaním, stojí pevne, keď sa zdá, že je premáhaná."
Titul cirkevného učiteľa mu udelil pápež Pius IX. r. 1851.
Jeho hrob je v krypte kostola Saint-Hilaire-le Grand v Poitiers. Časť z jeho ostatku bola za Karola IV. dovezená aj do chrámu sv. Víta v Prahe.

PREDSAVZATIE, MODLITBA
Budem pamätať na to, že Boh svojich verných neopúšťa a všetko vedie k dobrému. A pretože Boh nám vo sviatostiach nedáva "ducha bojazlivosti, ale ducha sily, lásky a súvahy" (2 Tim 1,7) nenechám sa odrádzať od cesty, ktorou mám ísť, ale pripravím sa na ňu tým, že začnem uvažovať o slovách apoštola Pavla v liste efezským, 6,10-18).
Bože, Ty si dal svätému biskupovi Hilariovi schopnosť chápať hĺbku Tvojej pravdy a posilňoval si ho, aby vytrvalo obhajoval božstvo Tvojho Syna; na jeho príhovor daj aj nám, aby sme porozumeli správne Písmu a pravdy viery nielen chápali, ale aj vierohodne vyznávali. Prosíme o to skrze Tvojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána, lebo on s Tebou v jednote Ducha Svätého žije a kraľuje po všetky veky vekov.

Svätý Hilarius Pictaviensis alebo Hilarius z Poitiers (* okolo 315, Poitiers – † 367, Poitiers) bol latinský cirkevný otec, spisovateľ a biskup z Pictavia (dnes Poitiers) v Galii. V rodnom meste bol biskupom od roku 350

Svätý Hilarius z Poitiers /Radovan/ ( latinsky Hilarius Pictaviensis , francúzsky Saint-Hilaire ; asi 315 – 13. januára 367 ) bol galorímsky biskup, latinsky píšuci teológ a cirkevný učiteľ 4. storočia , preslávil sa bojom proti ariánstvu .

Život

Narodil sa okolo roku 315 v Poitiers (dnešné Francúzsko , lat. Pictavium , odtiaľto jeho latinské meno Hilarius Pictaviensis ) pohanským rodičom, dostalo sa mu vynikajúceho vzdelania, dokázal čítať latinsky, grécky aj v galčine. Študoval spisy Starého a Nového zákona , čo ho priviedlo k tomu, aby opustil doteraz hájený novoplatonizmus a prijal kresťanstvo spolu so svojou ženou a dcérou.

Obyvatelia Poitiers si ho vážili natoľko, že ho roku 353 zvolili biskupom , hoci bol stále ženatý a mal dcéru. Jedným z prvých krokov, ktoré podnikol, bolo presadenie exkomunikácie Saturnina , ariánskeho biskupa mesta Arles .

Cisár Konstancius II. na zlatej minci z rokov 335-347

V rovnakom čase napísal cisárovi Konštanciovi II. protest proti násiliu páchanému ariánmi na katolíkoch. Úspešný nebol - na synode v Béziers ( Biterrae ), zvolanej Konštantiom roku 356 , bol Hilarius spolu s Rhodanom z Toulouse poslaný do exilu vo Frýgii , kde strávil štyri roky.

Naďalej sa zúčastnil debát, ktoré mali vyriešiť trvajúce spory vo vnútri cirkvi v otázke Nicejského vyznania viery . Jeho spis o Trojici – De Trinitate , spísaný v rokoch 359 a 360 , je prvým vydareným pokusom vyjadriť v latinčine subtílne teologické termíny, doposiaľ definované iba po grécky. Tento spis je najvýznamnejším pojednaním starovekej cirkvi o Svätej Trojici, ktoré prekonalo až rovnomenné dielo Augustinovo v prvej štvrtine 5. storočia .

Po svojom návrate z vyhnanstva sa pričinil, aby v celej Galii zvíťazilo učenie Prvého nikajského koncilu , čím si vyslúžil prezývku malleus Arianorum („kladivo proti ariánom“) či Atanáš Západu. V rokoch 360-361 svätý Martin z Tours s jeho podporou založil benediktínske opátstvo v Ligugé, v departemente Vienne .

Hilariov Spis De Trinitate , vydaný s komentárom Erasma Rotterdamského pod titulom Lucubrationes roku 1523

Zomrel 13. januára 367 . V roku 1852 bol vyhlásený za učiteľa cirkvi .

Životopis Hilariov, spísaný Venantiom Fortunatom okolo roku 550 nie je považovaný za dostatočne seriózny prameň. Spoľahlivejšie sú však Jeronýmove poznámky v De viris illustribus (kap. 100), Kronika Sulpicia Severa (2, 39-45) a Hilariove vlastné spisy.

Význam

Hilarius je považovaný za prvého latinsky píšuceho autora cirkevných hymnov . Vo svojom myslení ide v stopách dvoch veľkých alexandrijských teológov, Órigena a Atanáša (Athanasia). Zvlášť v exegetických dielach je však mysliteľom pomerne nezávislým a originálnym. Z jeho biblických spisov sa nám zachovali Tractatus super Psalmos a Commentarius in Evangelium Matthaei .

Kult

Sviatok sa oslavuje 13. januára, prenesenie pozostatkov 29. júna.

Poitiers , chrám St-Hilaire-della-Celle – najstaršie miesto spočiatku franského (galského) regionálneho kultu, hrob sv. Hilária; významná románska architektonická pamiatka z 12. storočia

Paríž ; románsky kostolík v 5. obvode, zrušený roku 1789 revolucionármi, predaný jakobíny, zbúraný až na pár fragmentov

Le Puy ; patrocinium tunajšieho biskupstva

Arles

Benevento , chrám Sant'Ilario – langobardská svätyňa z rokov 568–774; významná architektonická a archeologická pamiatka

Parma , chrám Sant'Ilario – uložená časť relikvií

České pamiatky

Karlštejn , kaplnka Svätých ostatkov - relikviárový obraz sv. Hilaria od Majstra Theodorika

Kostol Panny Márie Víťaznej na Bielej hore) , barokový oltár v severnej bočnej kaplnke (1712)

Ikonografia

Svätý Hilarius býva vyobrazený ako bezfúzny kňaz v pontifikálnom odeve biskupa s barlou a mitrou, s drakom či s hadom ariánskej herézy, na ktorého šliape.

Je patrónom francúzskych archivárov, teológov a spolupatrónom rádu benediktínov.

Svätý Hilarius z Poitiers /Radovan/

Učiteľ cirkvi, Malleus Arianorum
Narodenie

okolo 315
miesto nejasné, možno Poitiers
Úmrtie

13. januára 367
Poitiers
Sviatok

13. január
Obdobie

neskoré Rímska ríša
Miesto pochovania

Poitiers
Štátne občianstvo

staroveký Rím
Vyznanie

katolícka cirkev
Zvätorečený

1851
Úrady

biskup
Uctievaný cirkvami

rímskokatolícka cirkev ; pravoslávia ; východné pravoslávne spoločenstvo ; Luteráni
Významné zasvätené kostoly

Saint-Hilaire-le-Grand v Poitiers
Patrónom

Poitiers ; La Rochelle ; Luçonu

Sviatok oslavuje sv. Hilarius z Poitiers-svätý Radovan

Svätý Hilarius pochádzal z Galie, narodil sa v dnešnom meste Poitiers okolo roku 315. Tam bol tiež tridsaťpäťročný zvolený biskupom. Dlho však vo svojom úrade zotrvať nemohol; v Rímskej ríši bol vtedy módny arianizmus a Hilarius, jeho najvýznamnejší odporca na kresťanskom západe, bol roku 356 na cisársky rozkaz nútený odísť do maloázijskej Frýgie.

Hilarius však pôsobil aj na východe ako odporca arianizmu, a preto bol po štyroch rokoch poslaný späť. Do svojho rodného mesta si priviezol okrem ďalších cenných skúseností zo sporov s arianizmom aj hlboké poznatky o gréckej teológii. Na východe sa tiež poučil, ako sa dá s úspechom využívať pri vyučovaní a utvrdzovaní veriacich veršovaných skladieb.
Hilarius, verný biskup, statočný zástanca pravého kresťanstva, plodný autor av osobnom živote sympatický a priateľský človek, zomrel vo svojom rodisku roku 367. o pätnásť storočí neskôr – roku 1851 – bol vyhlásený za cirkevného učiteľa.

„Všetko, čo sa udialo v Kristovi, nám dáva pochopiť, že po ponorení do vody na nás z vyššie zostupuje Duch Svätý a že sa stávame Božími deťmi, pretože si nás hlas Otca osvojil.“

Svätý Hilarius z Poitiers - filozof, exulant, učiteľ cirkvi

Štvrté kresťanské storočie bolo dobou veľkých teologických sporov, ale aj érou veľkých sväteckých osobností, teológov, učiteľov cirkvi, významných predstaviteľov patristickej epochy. Jedným z nich bol bezpochyby dnešný svätec, Hilarius z Poitiers, ktorého liturgickú pamiatku oslavujeme 13. januára.

Bol aj sv.Hilárius -pápež a sv.Hilárius biskup z Arles
Svätý Hilarius bol 46. pápež. Katolícka cirkev slávi jeho sviatok 29. februára. Pápežský úrad zastával v dobe od 17. novembra 461 do svojej smrti -29.2.468 -priestupný rok

Dátum a miesto narodenia: Sardínia, Taliansko
Dátum úmrtia: 29. februára 468 po Kr., Rím, Taliansko
Miesto posledného odpočinku: Bazilika svatého Vavrince za hradbami, Rím, Taliansko

Hilarius Arlesský , známy aj pod latinským menom Hilarius (cca 403 – 449), bol biskupom z Arles v južnom Francúzsku . Je uctievaný ako svätý vo východnej pravoslávnej cirkvi a rímskokatolíckej cirkvi , pričom 5. máj je jeho sviatkom

santiebeati.it

Narodil sa okolo roku 315 vo vznešenej pohanskej rodine v meste Pictavium (dnešnom Poitiers) na severozápadnej periférii rímskej provincie Gallia Aquitania. Dostalo sa mu vynikajúceho vzdelania v literatúre a filozofii, oženil sa a narodila sa mu dcéra Abra,ktorá neskôr vstúpila do kláštora a stala sa tiež svätou-sviatok 12.december.

Napriek svojmu menu (Hilarius znamená „veselý, radostný“) ho na prahu tridsiatin začal trápiť smútok, pocit márnosti a pochybnosti o zmysle života, ktorý už nenachádzal ani v kariérnom raste, ani v štúdiu filozofie. Novým svetlom pre neho bolo stretnutie s kresťanstvom, ako ich vyznávala a žila vtedy nepatrná komunita v jeho rodnom meste.

Zvláštnym impulzom sa potom Hilariovi stal začiatok Jánovho evanjelia – slová o Slove, ktoré bolo na počiatku, Slove, ktoré sa stalo telom a prebývalo medzi nami. Ako sám píše, „tu našla otrasená a úzkostná myseľ viac nádeje, než čakala“.

Vo svojich štyridsiatich rokoch bol Hilarius jednomyseľne zvolený za biskupa svojej malej kresťanskej komunity v Poitiers. Onedlho potom sa stretol so sv. Martinom, neskorším biskupom v Tours, a nasmeroval ho k duchovnej dráhe. Poitiers sa za Hiláriových čias stalo ohniskom šírenia evanjelia po celej provincii.

Hilarius sa však tiež zapojil do sporov medzi arianismom a katolíckym kresťanstvom, čo mu roku 356 vynieslo trest vyhnanstva v maloázijskej Frýgii. Čas svojho štvorročného exilu využil veľmi plodne - tu zostavil svoje dvanásťväzkové dielo O Trojici (De Trinitate). Po návrate bol vítaný s nadšením a ováciami.

Kresťanská cirkev sa roku 325 na koncile v Nicei zhodla na svojom vyznaní viery – zaznieva doteraz pri bohoslužbách. V ňom vyznávame vieru v Ježiša Krista, ktorý je „pravý Boh z pravého Boha, zrodený, nestvorený“. Arianizmus však toto vyznanie odmietal; pre ariánov bol Kristus akýmsi nižším božstvom, podriadeným Otcovi, a „bol čas, kedy nebol“. Táto zjednodušujúca podoba kresťanstva bola dosť atraktívna pre rímskych cisárov; hodil sa im koncept „jedného Boha na nebi a jedného vladára na zemi“, panovníka, ktorý je reprezentantom „nebeského monarchu“, ktorý stojí nad obyčajnými smrteľníkmi a nemusí s nimi strácať slová, pretože „Slovo, ktoré sa stalo telom“ na spôsob obyčajných smrteľníkov, je predsa zvrchovanému božskému...

Hilarius z Poitiers obhajoval vyznanie viery cirkvi, viery v Boha jediného v Trojici, Boha žijúceho intenzívnym vnútorným životom, ktorým je láska medzi božskými Osobami, seberovnými v dôstojnosti, svätosti a božstve. Činil tak z pozície biskupa Poitiers ešte niekoľko rokov, kým odišiel na odpočinok, aby sa po zvyšok svojich dní mohol venovať štúdiu Písma a písaniu komentárov k žalmom. Do Otcovho domu sa vrátil roku 367. Takmer 15 storočí potom, roku 1851, bol vyhlásený učiteľom cirkvi.

Predložená práca „Kristus a spása človeka v teológii sv. Hilária z Poitiers“ sa zaoberá theologickým myslením predstaviteľa vrcholnej latinskej patristiky sv. Hilaria z Poitiers, konkrétne jeho christológií a soteriológií. Práca je delená na dve časti. v prvej časti, ktorá je venovaná predexilnému obdobiu, je vykonané skúmanie christologickej a soteriologickej náuky, ako ju sv. Hilarius predkladá vo svojom diele Commentarius in evanjelium Matthei. Druhá časť venovaná poexilnému obdobiu pôsobenia sv. Hilaria sa zaoberá zvolenou témou na stránkach jeho vrcholného diela De Trinitate. Cieľom práce je nielen predstaviť christologickú a soteriologickú náuku sv. Hilária, ale tiež pokúsiť sa objasniť niektoré jej problematické aspekty a to pomocou skúmania týchto aspektov v širšom kontexte starovekej teológie av dielach ostatných cirkevných Otcov. Na záver práce je predložená krátka štúdia o pneumatológii De Trinitate, ktorej cieľom je osvetliť spôsob, akým sv. Hilarius pracuje s pojmom Duch Svätý...