Svätý ...B A R T O L O M E J...-apoštol a mučeník...umučený roku 71-stiahnutím zaživa z kože...-sviatok 24 august
Princezná trhala zo seba šaty,zbesilo útočila na všetkých dookola...Jej hrozne znetvorená tvár,krvavé oči naháňali všetkým strach.Niekedy ju démoni vyhodili do vzduchu a hádzali o steny....Vykrikovala rúhavé kliatby...Nešťastný kráľ Polymius určil veľkú odmenu,kto zachráni posadnutú princeznú.
Arménsky kráľ Polymius
Bartolomej hlásal evanjelium v kraji Albane pri Kaspickom mori...dozvedel sa aj o utrpení kráľa...a dostavil sa na kráľovský dvor...Kráľu...ja ohlasujem učenie Krista,pravého Boha...ak príjmeš Ježiša...s mocou Krista bude tvoja dcéra-princeznná Polyxena uzdravená...Kráľ v zúfalstve nad svojím nešťastím, sľúbil prijatie Krista...ak princeznú uzdraví z hroznej choroby.Apoštola Bartolomeja dojali prosby nešťastného kráľa a kráľovnej a rozhodol sa konať.
Kráľ dcéru vyobjímal a bol v úžase nad mocou nového neznámeho Boha,ktorého zvestoval Bartolomej.Princezná si na nič nespomínala a zdalo sa jej že dlho spala.Bartolomej vyučoval celý kráľovský dvor vo viere v Krista a potom kráľa,princeznú a dvoranov pokrstil.Veľká bola radosť celého kráľovstva,keď videli mladú,krásnu princeznú znova zdravú a šťastnú...Princezná si veľmi obľúbila svojho záchrancu a sama pomáhala Bartolomejovi v apoštolskej práci...
Roku 508 preniesol cisár Anastasius pozostatky sv. apoštola Bartolomeja do mesta Dary v Mesopotamii, kde neskôr cisár Justín veľkolepý chrám k ich úcte vystaval. Keď pri konci šiesteho storočia Peržania do Mezopotamie vtrhli a mesto Daru obľahli a zaujali, prenesené boly ostatky sv. Bartolomeja na ostrov Lipari pri Sicilii. Roku 839 zaujali divokí Saraceni ostrov Lipari a pozabíjali biskupa, kňazov a mníchov kláštora, v ktorom ostatky sv. Bartolomeja prechovávané boli.
Divosi rozváľali kláštor a pohádzali kosti pod chrámom pochovaných a medzi nimi i ostatky sv. Bartolomeja do mora. Za panovania cisára Teofila počul kráľ Beneventský o zázrakoch, ktoré sa na príhovor sv. Bartolomeja diali. I povolal lodníkov z mesta Amalfi a sľúbil im veľkú odmenu, keď mu ostatky sv. Bartolomeja najdú a prinesú. Lodníci neboli by mohli vyplniť žiadosť kráľovu, keby im dobrotivý Boh nebol mimoriadnym spôsobom pomáhal.
Nábožnému mníchovi, menom Teodorovi zjavil sa vo snách sv. apoštol Bartolomej a oznámil mu, aby išiel nočného času na breh morský na ostrove Lipari a aby zobral tie kosti spomedzi tam rozhádzaných, ktoré budú sa svietiť. Mních skutočne našiel ostatky svätého na brehu morskom a zaniesol ich do Beneventu, kde v hlavnom chráme slávnostne uložené boli.
Zázračné objavenie ostatkov apoštola Bartolomeja
Neskôr boli jeho ostatky prenesené do Talianska na ostrovi Lipari pri Sicílii,kde bolo uložené v chráme...
Svätý Bartolomej, nazývaný tiež Natanael, bol jedným z dvanástich apoštolov Ježiša Krista. Pravdepodobne pochádzal z rodiny roľníka o čom svedčí jeho plné meno. V aramejčine znelo Natanael Bar-Tolmai, pričom hebrejské „bar tolmai“ znamená oráčov syn.
Dátum a miesto narodenia: Kána
Dátum úmrtia: Albanopolis, Armenia
Miesto posledného odpočinku: Dóm svätého Bartolomeja, Frankfurt nad Mohanom, Nemecko,
Cirkev: rímskokatolícka cirkev, východné katolícke cirkvi
Sviatok: 24. august (rímskokatol. cirkev), 11. júl (východné cirkvi)
Svätý Bartolomej, nazývaný tiež Natanael, (žil asi začiatkom 1. stor. v galilejskej Káne) bol jedným z dvanástich apoštolov Ježiša Krista. Pravdepodobne pochádzal z rodiny roľníka o čom svedčí jeho plné meno. V aramejčine znelo Natanael Bar-Tolmai, pričom hebrejské „bar tolmai“ znamená oráčov syn.
V evanjeliách podľa Matúša, Marka a Lukáša sa Bartolomej spomína vždy s Filipom. Ani v jednom z týchto troch evanjelií sa však v súvislosti s Bartolomejom nevyskytuje pomenovanie Natanael. Naproti tomu v Jánovom evanjeliu je zasa nazývaný Natanaelom a ani raz Bartolomejom.
Celkovo možno povedať, že z hľadiska verejného účinkovania, zachyteného v Novom zákone, zohral nie veľmi dôležitú úlohu. Jeho meno sa vyskytuje iba v zozname apoštolov a ako svedok Ježišovho nanebovstúpenia po zmŕtvychvstaní.
„
Filip našiel Natanaela a povedal mu: Našli sme Toho, o ktorom písal Mojžiš v zákone a proroci, Ježiša, syna Jozefovho z Nazareta. Natanael mu povedal: Či z Nazareta môže byť niečo dobré? Odpovedal mu Filip: Poď a pozri! Nato videl Ježiš prichádzať Natanaela a riekol o ňom: Ajhľa, pravý Izraelec, v ktorom nieto ľsti. Povedal Mu Natanael: Odkiaľ ma poznáš? Ježiš mu odpovedal: Skôr, ako ťa Filip zavolal, videl som ťa, keď si bol pod figovníkom. Odpovedal Mu Natanael: Majstre, Ty si Syn Boží, Ty si kráľ izraelský! Ježiš mu riekol: Keď som ti povedal, že som ťa videl pod figovníkom, veríš? Uvidíš väčšie veci ako tieto.
“
– (Jn 1:45-50)
Podľa legiend po Kristovom nanebovstúpení účinkoval na Strednom východe, od Malej Ázie až po Indiu; správy o jeho pôsobení sa objavili dokonca v Etiópii. Zomrel pravdepodobne v Arménsku kam priniesol kresťanstvo. Pohanských obyvateľov krajiny si pohneval šírením viery, uzdravovaním chorých a „posadnutých“, za čo bol umučený. Podľa tradície ho vraj zaživa stiahli z kože a potom ukrižovali dolu hlavou. Táto hrozná smrť je dôvodom, prečo je patrónov garbiarov.
V 10. storočí sa jeho ostatky dostali do Ríma a boli uložené v kostole San Bartolomeo all'Isola. Neskôr, v roku 1238, sa Bartolomejova lebka dostala do Frankfurtu nad Mohanom, kde je uložená v svätcovi zasvätenej katedrále. Inú svätcovu relikviu, rameno, vlastní Canterburská katedrála.
Utrpenie svätého Bartolomeja našlo svoj odraz i v dielach výtvarných umelcov. Zrejme najznámejším z nich je Michelangelov Bartolomej na freske Posledného súdu v Sixtínskej kaplnke ako postava so stiahnutou vlastnou kožou v ľavej ruke (a s umelcovou podobizňou).
Bartolomejovi je po celej Európe zasvätených množstvo kostolov a chrámov (na Slovensku napr. v Čadci, Prievidzi, Košiciach, v Česku napr. majestátna gotická katedrála v Plzni).
24. augusta.
Sv. Bartolomej, apoštol.
Sv. apoštol Bartolomej pochádzal z mesta Kány, z krajinky Galileje vo Svätej Zemi a živil sa rybárstvom. On bol verným priateľom sv. apoštola Filipa. Oba boli nábožní a spravodliví, i túžili po prísť majúcom Spasiteľovi. Jeho otec menoval sa Tolomej, preto nazýva sa synom Tolomejovým, v sýrskom jazyku Bartolomej; hebrejsky (židovský) volá sa i Nathanael, to je «Boží dar».
Keď sv. Filip počul učenie Ježiša Krista a videl zázraky, ktoré On konal, išiel naradovaný ku svojmu priateľovi a zvolal radostne: «Našli sme Toho, o ktorom písal Mojžiš v zákone a proroci, Ježiša z Nazaretu!» Galilea bola v zlom chýre u Židov. Obyvatelia tejto krajinky boli často v styku s pohanmi súsednej Sýrie a Fenicie a osvojili si mnohé ich zvyky a obyčaje. Preto upodozrievali Galilejčanov židovskí zákoníci a farizeji.
Mestečko Nazaret, v ktorom narodila sa Panna Maria, Matka Spasiteľova, a v ktorom i On sám za dlhší čas býval, ležalo v tejto krajinke a bolo upodozrievano. Preto podivným zdalo sa Nathanaelovi, žeby mal zasľúbený Židom Spasiteľ z Nazareta pochádzať. I zadivene pýtal sa Nathanael priateľa svojho Filipa: «Či môže z Nazareta niečo dobrého byť?»
Tento náruživý úsudok židovský o Nazarete dojal veľmi smutne počestného Filipa, ktorého srdce nebeskou radosťou plápolalo pre šťastie, že našiel dávno zasľúbeného Messiáša; i nevyvracal bludný predsudok židovský, ani nevykladal široko, ako sa dá židovské očakávanie zrovnať s rodiskom Ježišovým; ale len riekol: «Poď a viď!» A horlivý Filip vracal sa naspät ku Spasiteľovi tak rýchlo, že ho Nathanael ťažko mohol nasledovať.
Keď sa priatelia priblížili k Pánu Kristovi, riekol Pán o Nathanaelovi: «Hľa, opravdivý Izraelita, v ktorom niet klamu!» Nathanael sa zadivil, lebo Ježiš videl ho prvýraz. I pýtal sa Spasiteľa: «Odkiaľ ma znáš?» Ježiš odpovedal: «Skôr, než ťa zavolal Filip, keď si bol pod figovým stromom, videl som ťa.» Týmito slovami poukázal Kristus Pán, že Mu je známe, o čom Nathanael pod figovníkom rozjímal.
Sv. Písmo síce mlčí o tom, ale sv. Otcovia, ktorí vykladali smysel svätého Písma, hovoria, že Nathanael pod figovým stromom čítal proroctvá o zasľúbenom Vykupiteľovi a modlil sa skrúšene k Bohu, aby Ho čím skôr na zem zoslal. Keď sa teda Nathanael tými slovami presvedčil, že Ježiš je vševedomý, zvolal: «Majstre, Ty si Syn Boží, Ty si kráľ izraelský!»
A Pán Kristus pochválil jeho úprimné a pevné presvedčenie a vyznanie, keď riekol: «Že som ti riekol: Videl som ťa pod fígovým stromom, veríš: väčšie veci uzreš ešte!» A obrátil sa ku všetkým učeníkom a povýšeným hlasom zvolal: «Zaiste hovorím vám: uzrete nebo otvorené a anjelov Božích zostupujúcich na Syna človeka.»
Od toho času pridŕžal sa Nathanael, ako ho menuje sv. evanjelista a apoštol Ján, iní ale evanjelisti dľa jeho otca Bartolomej, Ježiša Krista čo verný apoštol a nasledoval Ho všade s inými apoštolmi a poslúchal Jeho božské učenie. On bol svedkom Jeho zázrakov, umučenia a smrti, Jeho slávneho vzkriesenia a nanebevstúpenia. Keď Duch svätý v deň Turičný zostúpil na apoštolov, prijal i on dary Ducha svätého a začal hneď ohlasovať Židom ukrižovaného Spasiteľa.
Za dvanásť rokov zdržoval sa vo Svätej Zemi a pôsobil s inými apoštolmi na šírení kráľovstva Božieho medzi Židmi. A keď apoštoli boli pochytaní a bičovaní preto, že viac Boha poslúchali, než ľudí, bol i Bartolomej medzi nimi a tešil sa veľmi z toho, že boli hodnými učinení, keď trpeli pohanenie a muky pre meno Ježiša Krista. Sv. apoštolovia videli, že tvrdohlaví Židia nechcú prijať sv. Evanjelium, i rozišli sa k pohanským národom do celého sveta.
Svätý apoštol Bartolomej išiel k najsurovejším pohanom do východných krajín. Precestoval dľa cirkevného dejepisca Eusebia Persiu, Arabiu, prišiel do kraju Nabatheja, potom do Saby. A zaniesol odpis sv. Evanjelia, ktoré sv. Matúš napísal, až do Indie.
Keď sv. Pantenus na konci druhého storočia do Indie prišiel, aby tam sv. Evanjelium ohlasoval, našiel tam stopy kresťanstva a obyvatelia ukázali mu odpis evanjelia sv. Matúša v hebrejskej reči a hovorili, že ho sv. apoštol Bartolomej ich praotcom doniesol, keď im kresťanskú vieru ohlasoval.
A kamkoľvek prišiel sv. Bartolomej, zvestoval slovo spásy a jeho reči boli, ako píše sv. Ján Zlatoustý, také požehnané, že sa pohania sami tomu divili, jaká zmena tak rýchlo sa stala v zmýšľaní a mravoch medzi novými vyznavačmi viery Kristovej, i zvelebovali ich apoštol. čistotu, striedmosť, pokoru, lásku k bližným a druhé kresťanské cnosti.
Z Indie obrátil sa sv. apoštol Bartolomej k národom, ktoré bývali na severozápade Asie. V meste Hierapoli, v krajinke Frygii, sišiel sa so sv. apoštolom Filipom, ktorý ta bol prišiel zo Scythie. I ohlasoval tu za čas so svojím priateľom sv. Evanjelium. A keď sv. Filip bol od pohanov umučený, osvobodili kresťania sv. Bartolomeja zo žaláru a on vydal sa do Lykaonie a malej Armenie, kde s veľkým prospechom ľudu sv. vieru ohlasoval, chrámy vystaval a biskupov ustanovil.
Diablami posadnutá prinncezná Polyxena
Sv. apoštol Bartolomej počul o tomto nešťastí kráľovom a použil príležitosť, aby dcéru jeho uzdraviť a vieru Kristovu zdarné ohlasovať mohol. Išiel ku kráľovi a sľúbil mu, že jeho dcéru uzdraví, keď v Ježiša Krista uverí a dá sa s celým domom pokrstiť.
Okamžite uzdravila sa dcéra Polymiova. Tento zázrak vzbudil u kráľovského dvoru a u všetkých obyvateľov veľké podivenie. Naradovaný kráľ odmeniť sa chcel sv. Bartolomejovi striebrom, zlatom a drahými kameňami. Horlivý apoštol riekol: «Nie zlato a striebro privábili ma do tvojej krajiny, ale horlivosť pre spasenie duší.
Nežiadam od teba poklady, ale to, aby stal si sa hodným večných pokladov, keď sa odriekneš opovrhnutia hodnej povery pohanskej, a keď sa budeš klaňať pravému Bohu, ktorý je pôvodcom nášho života a najvyšším pánom všetkých vecí.» Aby presvedčil kráľa Polymia, navrhol mu sv. Bartolomej, aby išiel s ním do pohanského chrámu.
Keď vkročili do chrámu, modlil sa sv. apoštol skrúšene k Bohu, a pohanský žrec (kňaz), ktorý z modly k ľudu zaslepenému hovorieval, volal veľkým hlasom, že je len jeden pravý Boh, ktorého sv. Bartolomej vyznáva a že je modla mrtvá a ničomná. Keď to kráľ počul, dal modly roztrepať a uveril s celým svojím dvorom a s obyvateľmi dvanástich miest v Ježiša Krista a prijal sv. krst. Pohanskí žretci v tej krajine báli sa o svoju výživu, i vynaložili všetko, aby sv. Bartolomeja zničili.
I poštvali brata kráľovho, menom Astyaga, proti sv. apoštolovi. Astyages dal sv. Bartolomeja v meste Albanopolis chytiť, i pýtal sa ho: «Či si ty ten, ktorý si zviedol môjho brata a porúčal národných bohov?» Sv. Bartolomej odpovedal zarytému pohanovi: «Niet iného Boha, okrem najvyššieho Stvoriteľa všetkých národov a vecí, ktorý v nebi so svojím jednorodeným Synom, Ježišom Kristom kraľuje.
Všetky modly, ktorým sa klaniate, sú diablami posadlé, i nepatrí im úcta božská. A preto nezničil som žiadnu bohoslužbu, ale len starú pohanskú poveru a klaňanie sa diablovi. Ja som kráľa Polymia nezviedol, ale napravil som ho na cestu večného života, mimo ktorej niet spasenia.» Astyages rozkázal pohanom, aby sv. Bartolomeja čo najukrutnejšie mučili. Zlostní, zúriví pohanskí žretci zvliekli mu za živa kožu s tela.
Sv. Bartolomej necítil hrozné bolesti. Milosť Božia posilňovala ho tak, že počas mučenia sv. Evanjelium prítomným pohanom ohlasoval a živého Boha zveleboval. Ukrutný Astyages dal umučeného sv. apoštola na kríž dolu hlavou pribiť. To stalo sa v meste Albanopolis roku 71. po Kristu Pánu. Nábožní kresťania pochovali počestne telo jeho.
Roku 508 preniesol cisár Anastasius pozostatky sv. apoštola Bartolomeja do mesta Dary v Mesopotamii, kde neskôr cisár Justín veľkolepý chrám k ich úcte vystaval. Keď pri konci šiesteho storočia Peržania do Mesopotamie vtrhli a mesto Daru obľahli a zaujali, prenesené boly ostatky sv. Bartolomeja na ostrov Lipari pri Sicilii. Roku 839 zaujali divokí Saraceni ostrov Lipari a pozabíjali biskupa, kňazov a mníchov kláštora, v ktorom ostatky sv. Bartolomeja prechovávané boli.
Nábožnému mníchovi, menom Teodorovi zjavil sa vo snách sv. apoštol Bartolomej a oznámil mu, aby išiel nočného času na breh morský na ostrove Lipari a aby pobral tie kosti zpomedzi tam rozhádzaných, ktoré budú sa svietiť. Mních skutočne našiel ostatky svätého na brehu morskom a zaniesol ich do Beneventu, kde v hlavnom chráme slávnostne uložené boly.
Cisár Otto II. dal ich r. 983 preniesť do Ríma, a do porfyrového hrobu uložiť, ktorý sa nachádza pod hlavným oltárom slávného chrámu sv. Bartolomeja na ostrove rieky Tiberu. Sv. apoštol Bartolomej vyobrazuje sa s nožom v ruke, ktorým mu bola koža s tela zodratá.
Poučenie.
Sv. Pavel hovorí (I. ku Korint. 12; 27, 31.): «Vy ste telo Kristovo a údovia z údov. A niektorých postavil Boh v cirkvi za apoštolov, druhých za prorokov, tretích za učiteľov ... . Snažte sa dojsť darov lepších a ešte vyššiu cestu vám ukážem.» Skrze vieru stal sa sv. Bartolomej údom Kristovým; ale len skrze lásku bol oživený, že cítil, jako stal sa údom živého tela, ktorého hlavou je Kristus, láska ale dušou.
Podľa tejto lásky poznávajú sa praví člennovia živého, nadzemského tela — sv. cirkve. A sv. Bartolomej bol tak šťastným, že bol vyvoleným nielen za živého člena sv. cirkve, ale i za jej apoštola. Vševedomý Boh poznal jeho vieru a lásku, jeho schopnosti a horlivosť v službe Božej, i vykázal mu stav najvyšší vo Svojej sv. cirkvi, vyvolil si ho za apoštola, to je za Svojho poslanca.
A sv. Bartolomej bol horlivým apoštolom, on podstúpil za sv. vieru najbolestnejšiu smrť mučenícku zo všetkých dvanásti apoštolov. On, predtým jednoduchý rybár, posilnený a osvietený milosťou Božou hlásal sv. Evanjelium zatvrdelým Židom, ktorí vlastnou rukou Spasiteľa ukrižovali: a mnohí z nich uznali a prijali Ho za svojho Mesiáša. Sv. Bartolomej ohlasoval sv. Evanjelium hlboko kleslým pohanom, ktorí sa chvastali svojimi hlbokoučenými mudrcami.
Zdálo sa, že sa skôr svetlo s temnosťou spojí a voda s ohňom, pyšní a zkazení pohania evanjeliumu Kristovmu sa poddali. A predsa rúcaly sa necudné pohanské chrámy pred pravdou Kristovou, ktorú horlivý apoštol ohlasoval! A sv. cirkev sa šírila prostred neustálych útlakov a prelievania krve, až konečne mučitelia do lona sv. cirkve vstúpili. Tak pomáhala milosť, ktorú Boh udelil Svojim poslancom.
Sv. Bartolomej bol teda verným poslancom Božím; on opustil všetko, aby svojho nebeského Majstra nasledoval, Jeho sv. Evanjelium ohlasoval, Jeho slávu šíril; i obetoval čo verný apoštol i svoj vlastný život. Kresťane, i ty si údom živého tela, ktorého hlavou je Pán Kristus; i ty si vyvolený poslanec Boží, aby si dľa stavu svojho slávu Ježiša Krista šíril, a spásu duší napomáhal.
Čo si vykonal pre česť Božiu a spasenie duši? Boh žiada i od teba, aby si jako verný Jeho poslanec na tom pracoval! Modlievaj sa každodenne k Bohu, jako sv. Bartolomej, aby si bol vstave svätú vôľu večného Boha plniť. Či si opravdivým apoštolským pracovníkom? Sv. Bernard pýta sa: «Kde je duch apoštolov, kde pokora, kde práca, kde horlivosť prvých kresťanov?»
Modlitba.
Všemohúci večný Bože, ktorý si dnešný deň svätou a ctihodnou slávnosťou sv. apoštola Bartolomeja nám potešiteľný učiniť ráčil: popraj, prosíme, Svojej cirkvi, aby milovala, čo on veril, a ohlasovala, čo on učil. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho. Amen.
SV. BARTOLOMEJ
apoštol
(1. stor.)
Svätý Bartolomej patrí medzi apoštolov, o ktorých nevieme takmer nič. Evanjeliá uvádzajú jeho meno v dvojitej podobe. Tri synoptické evanjeliá a Skutky apoštolov nazývajú tohto apoštola všeobecne zaužívaným menom Bartolomej, kým Jánovo evanjelium ho nazýva Natanael. Natanael bolo zrejme jeho osobné meno, kým Bartolomejom sa nazýval po otcovi. Bar-Talmai (aramejský tvar) alebo Bar-Tholomai (grécka podoba) znamená jednoducho Talmajov alebo Tolomajov syn. Podobne sa aj apoštol Šimon Peter nazýval Simeon Bar-Jonas, to znamená Šimon, Jonášov syn.
Jánovo evanjelium nám prezrádza, že Natanael-Bartolomej pochádzal z galilejského mestečka Kány (Jn 21,2), ktoré ležalo na zapád od Genezaretského jazera a na sever od Nazareta. Bol priateľom apoštola Filipa. Obaja ešte pred svojím povolaním za apoštolov patrili medzi tých, čo očakávali Mesiášov príchod.Preto len čo sa Filip zoznámil s Ježišom, vyhľadal Bartolomeja a povedal mu: "Našli sme toho, o ktorom píše Mojžiš v Zákone aj proroci: Ježiša z Nazareta, syna Jozefovho." (Jn 1,45n). Bartolomej nebol z tých, čo by tak ľahko uverili, a okrem toho nemal o Nazarete dobrú mienku. Preto odpovedal priateľovi pochybovačnou otázkou: "Či môže z Nazareta pochádzať niečo dobré?" No Filip nástojil: "Poď a uvidíš!" To už bolo preňho prijateľnejšie. Išiel teda sám sa presvedčiť, čo je na Filipových slovách pravdy. Keď prichádzal k Ježišovi, ten ho privítal slovami: "Hľa, pravý Izraelita, v ktorom niet klamu!" Prekvapený Naranael sa spýtal: "Odkiaľ ma poznáš?" A Ježiš mu odpovedal: "Prv než ťa Filip zavolal, videl som ťa, keď si bol pod figovníkom." Tieto slová boli dôkazom, že Ježiš vie viac ako obyčajný človek. Ohromený Natanael vyhlásil: "Rabbi, ty si Boží Syn! Ty si kráľ Izraela!" Ježiš mu potvrdil túto vieru a prisľúbil mu ešte väčšie dôkazy: "Pretože som ti povedal, že som ťa videl pod figovníkom, veríš? Ešte väčšie veci uvidíš!"
A Natanael-Bartolomej bol spolu s ostatnými apoštolmi naozaj svedkom veľkých Ježišových slov i jeho veľkých skutkov až po zmŕtvychvstanie, nanebovstúpenie a zoslanie Ducha Svätého.
O Bartolomejovom apoštolskom účinkovaní nemáme spoľahlivé správy. Stará kresťanská tradícia kladie jeho misionárske cesty na Stredný východ od Malej Ázie až po Indiu. Do Indie údajne priniesol prvotné, aramejské evanjelium sv. Matúša.
Všetky najstaršie životopisy hovoria o mučeníckej smrti apoštola Bartolomeja, a to v Arménsku. Líšia sa však v opise smrti. Niektoré hovoria o ukrižovaní, iné o sťatí. Najčastejšie sa však spomína, že Bartolomej zomrel, keď mu za živa stiahli kožu z tela. Preto sa obyčajne vyobrazuje s veľkým nožom akop nástrojom svojho mučenia.
Podľa starých cirkevných autorov telesné pozostatky sv. Bartolomeja, alebo aspoň ich veľkú časť, preniesli v 5. storočí z Arménska do Mezopotámie, prípadne do Frýgie v Malej Ázii. Na konci 6. storočia sa objavili na Liparských ostrovoch pri Sicílii a v 9. stor. v juhotalianskom meste Benevente. Odtiaľ ich dal nemecký cisár Otto III. preniesť do kostola, ktorý dal postaviť na apoštolovu počesť na Tiberskom ostrove v Ríme. Sú však pochybnosti o tom, či Benevenťania dali cisárovi pravé ostatky a či si ich nenechali pre svoj kostol zasvätený svätému apoštolovi.
Bartolomej, apoštol
Svätý
Sviatok: 24. august
* začiatok 1. stor. Kána Galilejská, Izrael
† okolo 51 (?) Arménsko (?)
Význam mena: syn Tolomaia; syn vyorávača brázd, syn silného muža (aram.)
Atribúty: nôž, kniha, stiahnutá koža
O sv. Bartolomejovi vieme s istotou povedať len to, čo sa o ňom píše v Novom zákone – v evanjeliách a Skutkoch apoštolov. Patril medzi Dvanástich apoštolov. Jeho meno znamená „syn Tolomaia“. Všeobecne sa pokladá za Natanaela, ktorý sa spomína v Jánovom evanjeliu a o ktorom sa hovorí, že je z Kány Galilejskej. Ježiš o ňom povedal: „Toto je pravý Izraelita, v ktorom niet lesti“. Prekvapený Natanael sa opýtal Ježiša: „Odkiaľ ma poznáš?“ A Ježiš odpovedal: „Videl som ťa prv, ako ťa Filip zavolal, keď si bol pod figovníkom.“ Bartolomej odpovedal: „Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela!“ Na to Ježiš odpovedal: „Veríš preto, že som ti povedal: Videl som ťa pod figovníkom? Uvidíš väčšie veci ako toto.“ Neskôr sa to potvrdilo. Ježiš pokračoval: „Veru, veru, hovorím vám: Uvidíte otvorené neho a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka.“ Bartolomej s ostatnými apoštolmi zažil zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.
Rímske martyrológium uvádza, že Bartolomej pôsobil v Indii, Mezopotámii, Perzii, Egypte a v Arménsku, kde ho stiahli z kože a sťali za kráľa Astyagesa v Derbende na západnom pobreží Kaspického mora. Zobrazuje sa väčšinou so zahnutým nožom – nástrojom umučenia a s knihou evanjelia. Existuje evanjelium, ktoré nesie jeho meno, považuje sa však za apokryfné.
Bartolomej, apoštol
Bol svedkom Kristovho nanebovstúpenia a traduje sa, že ako potulný kazateľ došiel až do Indie a tam zanechal hebrejskú kópiu Evanjelia podľa Matúša. Mučeníctvo však podstúpil v Arménsku.
Svätý Bartolomej, rodák z Galiley, sa objavuje v novozákonných zoznamoch apoštolov a tradične je stotožňovaný s Natanaelom, ktorého Ježiš nazýva „pravým Izraelitom, v ktorom niet lesti“ (Jn 1, 47).
Pravdepodobne pochádzal z rodiny roľníka, o čom svedčí jeho plné meno. V aramejčine znelo Natanael Bar-Tolmai, pričom hebrejské bar tolmai znamená „oráčov syn“.
Tajuplné Ježišovo slovo, že videl Natanaela „pod figovníkom“, bolo vykladané tak, že bol znalcom Písma. V každom prípade ihneď rozpoznal Ježiša: „Rabbi, ty si Boží syn, ty si kráľ Izraela!“ (Jn 1, 49). Iné podanie ho stotožňuje so ženíchom zo svadby v Káne Galilejskej.
Bartolomej bol svedkom Kristovho nanebovstúpenia a traduje sa, že ako potulný kazateľ došiel až do Indie a tam zanechal hebrejskú kópiu Evanjelia podľa Matúša.
Mučeníctvo však podstúpil v Arménsku: keď vyliečil kráľovu dcéru z posadnutosti a v reakcii na to sa takmer celá rodina obrátila na kresťanstvo, kráľov brat sa nechal podnietiť modloslužobnými kňazmi k odstráneniu Bartolomeja. Zaživa ho stiahli z kože a potom ho ukrižovali dolu hlavou.
SV. BARTOLOMEJ, apoštol
Význam mena: syn Tolomaia; syn vyorávača brázd, syn silného muža (aram.)
Emblém: nôž, kniha, stiahnutá koža
Svätý Bartolomej patrí medzi apoštolov, o ktorých nevieme takmer nič. Evanjeliá uvádzajú jeho meno v dvojitej podobe. Tri synoptické evanjeliá a Skutky apoštolov nazývajú tohto apoštola všeobecne zaužívaným menom Bartolomej, kým Jánovo evanjelium ho nazýva Natanael. Natanael bolo zrejme jeho osobné meno, kým Bartolomejom sa nazýval po otcovi. Bar-Talmai (aramejský tvar) alebo Bar-Tholomai (grécka podoba) znamená jednoducho Talmajov alebo Tolomajov syn. Podobne sa aj apoštol Šimon Peter nazýval Simeon Bar-Jonas, to znamená Šimon, Jonášov syn.
Jánovo evanjelium nám prezrádza, že Natanael-Bartolomej pochádzal z galilejského mestečka Kány (Jn 21,2), ktoré ležalo na zapád od Genezaretského jazera a na sever od Nazareta. Bol priateľom apoštola Filipa. Obaja ešte pred svojím povolaním za apoštolov patrili medzi tých, čo očakávali Mesiášov príchod.
A Natanael-Bartolomej bol spolu s ostatnými apoštolmi naozaj svedkom veľkých Ježišových slov i jeho veľkých skutkov až po zmŕtvychvstanie, nanebovstúpenie a zoslanie Ducha Svätého.
Všetky najstaršie životopisy hovoria o mučeníckej smrti apoštola Bartolomeja, a to v Arménsku. Líšia sa však v opise smrti. Niektoré hovoria o ukrižovaní, iné o sťatí. Najčastejšie sa však spomína, že Bartolomej zomrel, keď mu za živa stiahli kožu z tela. Preto sa obyčajne vyobrazuje s veľkým nožom ako nástrojom svojho mučenia.
Podľa starých cirkevných autorov telesné pozostatky sv. Bartolomeja, alebo aspoň ich veľkú časť, preniesli v 5. storočí z Arménska do Mezopotámie, prípadne do Frýgie v Malej Ázii. Na konci 6. storočia sa objavili na Liparských ostrovoch pri Sicílii a v 9. stor. v juhotalianskom meste Benevente. Odtiaľ ich dal nemecký cisár Otto III. preniesť do kostola, ktorý dal postaviť na apoštolovu počesť na Tiberskom ostrove v Ríme.
Od stredoveku uctievali sv. Bartolomeja ako patróna remesiel spracujúcich kože. Je teda patrónom garbiarov, kožušníkov a obuvníkov. Je možné, že úctu k sv. Bartolomejovi priniesli do Čadca spomínaní remeselníci pri postupnom osídľovaní Čadce.
Vo farskom kostole na hlavnom oltárnom obraze je zachytený okamih z jeho umučenia, ako ho sťahujú z kože. Podobný výjav zachytáva vitrážny obraz na hlavnom oltári, ktorý je teraz viditeľný len zo zadnej časti oltára, lebo je prekrytý oltárnym obrazom.
Ďalší výjav zo života sv. Bartolomeja je na klenbovej maľbe, nachádzajúcej sa nad chórusom. Tam je zachytený príchod apoštola a jeho sprievodu k arménskemu kráľovi Polemonovi, ktorému uzdravil chorú dcéru.
Malá vežička umiestnená nad sanktuáriom farského kostola je zakončená obrysom sv. Bartolomeja, ktorý drží v ruke vlastnú kožu.
Albanopolis bolo mesto, s najväčšou pravdepodobnosťou v starovekom Arménsku , známe v kresťanstve ako miesto, kde bol ukrižovaný alebo zaživa stiahnutý z kože apoštol Bartolomej .
Historické údaje
Hagiograf Alban Butler z 18. storočia v knihe Životy svätých hovorí, že populárne tradície týkajúce sa svätého Bartolomeja sú zhrnuté v Rímskom martyrológii, v ktorom sa hovorí, že „hlásal Kristovo evanjelium v Indii; odtiaľ odišiel do Veľkého Arménska a keď mal obrátil tam veľa ľudí na vieru, že ho barbari stiahli z kože a na príkaz kráľa Astyagesa naplnil svoje mučeníctvo“ . Sám Butler však varuje pred brať geografické stopy príliš doslovne. Poukazuje na to, že „India“ bol názov, ktorý grécki a latinskí spisovatelia ľahostajne používali pre Arábiu, Etiópiu, Líbyu, Partiu, Perziu a krajiny Médov .
Poloha
Napriek tomu boli ako možné lokality Albanopolisu navrhnuté najmenej tri lokality: Derbend v Dagestane , Albyrak/Albac neďaleko Başkale vo vtedajšom arménskom regióne dnešného východného Turecka a Baku v Azerbajdžane . Tá má istý kruh pravdy vzhľadom na to, že oblasť dnešného Azerbajdžanu bola historicky známa ako Albánsko , ale nenašli sa žiadne presvedčivé dôkazy o žiadnej takejto teórii. Butler je tiež skeptický k návrhu Albyraka, ktorý tvrdí, že tvrdenie, že Batholomew kázal a zomrel v Arménsku, je možné a je to jednomyseľná tradícia medzi neskoršími historikmi tejto krajiny; ... skorší arménski spisovatelia sa o ňom málo alebo vôbec nezmieňujú ako o spojení s ich národom .Hoci teda veľmi svätý arménsky kláštor strážil to, čo sa považovalo za Bartolomejovu hrobku na mieste, bol to pravdepodobne neskorší nápad.
ŽIVOTOPISY SVATÝCH
sv. Bartolomej
Bartolomej, apoštol
24. augusta, sviatok
Postavenie:
apoštol
Patron:
sedliakov, krajčírov, pastierov, vinárov, garbiarov, viazačov kníh, mäsiarov, baníkov, pekárov, obuvníkov, obchodníkov s olejom, syrom a soľou; Maastrichtu, Frankfurte aj Plzne; vzývaný proti kožným a nervovým chorobám
Atribúty:
hlava, krst,koža,nôž
Narodil sa v Káne Galilejskej a Ježišom bol označený ako pravý a bezelstný Izraelita. Stal sa apoštolom a po zoslaní Ducha Svätého hlásal evanjelium na viacerých miestach. Posledným bola Arménsko, kde mu bola z tela stiahnutá koža, načo bol popravený.
ŽIVOTOPIS PRE MEDITÁCIU
PRAVÝ IZRAELITA, V KTOROM NIE JE ĽSTI
Pochádzal z Káne a bol druhom Filipa, ktorý ho priviedol ku Kristovi. Apoštol Ján ho uvádza menom Natanael. Bar-Tolmai je meno po otcovi, ktoré je prekladané ako "syn Tolmajov", zatiaľ čo Natanael znamená "Boh dal".
Bartolomej s Filipom žili v očakávaní Mesiášovho príchodu, preto Filip po zoznámení sa s Ježišom Bartolomeja vyhľadal a povedal mu: "Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone i proroci, Ježiša, syna Jozefovho z Nazareta." Natanael mu namietol: "Z Nazareta? Čo odtiaľ môže vzísť dobrého?" Filip mu odpovie: "Poď a presvedč sa!" Ježiš zbadal Natanaela ako k nemu prichádza, a povedal o ňom: "Hľa, pravý Izraelita, v ktorom nie je ľsti." Povedal mu Natanael: "Odkiaľ ma poznáš?" Ježiš mu odpovedal: "Skôr, než ťa Filip zavolal, videl som ťa pod figou." (Ján 1,45-48)
Bartolomej pri tých slovách spoznal v Ježišovi Syna Božieho a kráľa izraelského, čo tiež hneď vyznal. Ježiš mu onú vieru potvrdil s prísľubom väčších dôkazov ako bol ten, že ho videl pod figovníkom.
Z Bartolomeja sa stal jeden z dvanástich apoštolov, svedok a nasledovník Kristov. Po zoslaní Ducha Svätého hlásal evanjelium na viacerých miestach. Historik Eusebius uvádza jeho pôsobenie v Indii. Odborníci dokazujú, že sa tým mohla rozumieť Etiópia a Arábia, často spomínaná v súvislosti s jeho hlásaním evanjelia. India bola totiž označovaná ako "Arábia Šťastná." Tam podľa podania zanechal aramejský odpis Matúšovho evanjelia.
Sv. Ján Zlatoústy dokladá, že ap. Bartolomej na svojich apoštolských cestách kázal o Kristovi s veľkým úspechom a pohania sa podivovali nad rýchlou zmenou v mravoch tých, ktorí uverili. Zdôrazňovaná je čistota, striedmosť aj ďalšie cnosti.
Legenda hovorí o zázraku uzdravenia dcéry arménskeho kráľa Polimea z posadnutosti po Bartolomejovej modlitbe. Kráľa, jeho dvor aj poddaných potom Bartolomejove slová presvedčili k prijatiu kresťanstva. Avšak zatvrdnutý kráľov brat Astyages dal tohto apoštola uväzniť a mučiť. Údajne v Derbente, neskoršom Širvane pri brehu Kaspického mora.
Bola mu za živa stiahnutá koža z tela, preto je nôž jeho hlavným atribútom. Niekde sa hovorí o zodratí kože a potom vraj bol ukrižovaný. Niekde býva tiež uvádzané jeho sťaťou, ale odseknutie hlavy ukrižovaným nebolo zvykom.
Vyskytla sa aj určitá pochybnosť, či pozostatky, odovzdané v Benevente cisárovi, boli všetky pravé. Údajne pravá Bartolomejova lebka sa vraj objavila v 13. stor. vo Frankfurte nad Mohanom. Za cisára Karola IV. časť z jeho pozostatkov získala aj katedrála v Prahe.
Bartolomejovo vyznanie nasledovalo po rozhovore, pri ktorom on poznal, že Ježiš ho miloval už dávno predtým. To isté poznanie môžem zakúsiť pri vnútornej modlitbe, ktorú ukončím vyznaním ako Bartolomej. Budem sa však snažiť aj to, aby Ježiš mohol byť spokojný s mojím životom, ktorý má byť svedectvom pre druhých.
Bože, upevni našu vieru, aby sme boli úprimne oddaní Tvojmu Synovi ako svätý Bartolomej, a na príhovor tohto apoštola daj, nech sa Tvoja cirkev stane pre všetky národy znamením a nástrojom spásy. Skrze Tvojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána, lebo on s Tebou v jednote Ducha Svätého žije a kraľuje po všetky veky vekov.
Sv.Bartolomej má aj svoj ostrov
Ostrov po správnej stránke spadá pod Guadeloupe, meria iba 25km2, má okolo 7000 obyvateľov a má špecifický charakter, jedinečný v Antilách. Gustavia s jedným z najkrásnejsích prístavov pre jachty je hlavným mestom a centrom ostrova. Homoľovité kopce zasadené do tyrkysových lagún, naružovnalý piesok a priezračný vzduch. Z nákupov sa odporúčajú parfémy, šperky a módne oblečenie.
Na ostrov sa dostanete lietadlom z Point á Pitru (Guadeloupe) – 1 hodina letu. Stáročia švédskej nadvlády a populácia zložená väčšinou z potomkov normanských kolonizátorov z okolia Bretónska a Poitiers, ktorí na ostrov prišli v priebehu 17. storočia dáva tomuto ostrovu veľmi špecifický charakter, jedinečný v Antilách. Hlavné mesto ostrova Gustavia je preslávené najmä jedným z najkrásnejších prístavov pre jachty – voľnou zónou. Je tu nemocnica, lékárne, banka a požičovňa vozidiel.
Podnebie je celoročne veľmi príjemné, teploty sa tu pohybujú medzi 22 – 30°C. Väčší výskyt zrážok v období medzi septembrom a októbrom. Hlavnými zdrojmi ekonomiky je cukrová trstina a banány a pochopiteľne aj turistický ruch. Čo sa týka kulinárskeho umenia, ostrovom vládne francúzska kuchyňa, nesmieme zabúdať ani na špeciality kreolskej, charakteristickej používaním výrazných druhov korenia z Ázie i Afriky. Základom je ryba, ryža, ovocie. Čas sa tu zastavil, je to stratený raj krásy, hudby a farieb. Zabudnite na chvíľu na stres a hluk a ponorte sa do mieru a pohody.
Svätý apoštol Bartolomej
V synoptických evanjeliách sa Bartolomej spomína vždy spolu s apoštolom Filipom. Ani v jednom z týchto troch evanjelií sa však v súvislosti s Bartolomejom nevyskytuje pomenovanie Natanael. Naproti tomu v Jánovom evanjeliu je nazývaný Natanaelom a ani raz Bartolomejom. Medzi apoštolov sa dostal Filipovou zásluhou.
Tajuplné Ježišovo slovo, že videl Natanaela „pod figovníkom“, sa vykladalo tak, že bol znalcom Písma. V každom prípade ihneď rozpoznal Ježiša: „Rabbi, ty si Boží Syn, ty si Kráľ Izraela!“ (Jn 1,49) Iné podanie ho stotožňuje so ženíchom zo svadby v Káne Galilejskej.
Zobrazuje sa väčšinou so zahnutým nožom, nástrojom svojho umučenia, a s knihou evanjelia. Existuje evanjelium, ktoré nesie jeho meno, považuje sa však za apokryfné.
V 10. storočí sa jeho ostatky dostali do Ríma a boli uložené v Kostole San Bartolomeo all’Isola. Neskôr v roku 1238 Bartolomejovu lebku priniesli do Frankfurtu nad Mohanom, kde je uložená v katedrále zasvätenej apoštolovi. Inú svätcovu relikviu, rameno, vlastní katedrála v Canterbury.
Utrpenie svätého Bartolomeja našlo svoj odraz aj v dielach výtvarných umelcov. Zrejme najznámejším z nich je Michelangelov Bartolomej na freske Posledného súdu v Sixtínskej kaplnke ako postava so stiahnutou vlastnou kožou v ľavej ruke (a s umelcovou podobizňou).
Apoštolovi Bartolomejovi je po celej Európe zasvätených množstvo kostolov a chrámov, na Slovensku napríklad v Čadci, Prievidzi, Košiciach i v Hniezdnom. V Česku jeho patrocínium nesie známa majestátna gotická katedrála v Plzni.