Svätý S E B A S T I Á N....kapitán,veliteľ cisárskej gardy,mučeník -sviatok 20.január
20,január 288 umiera 32 ročný slávny mučeník z rímskych čias svätý Sebastian...Bol výnimočná osobnosť,kresťan celým telom a duchom...
Svätý Sebastián je patrón vojakov,lukostrelcov a lukostrelby ako športu a patrón športovcov...
Šebastián, mučeník
Svätý
Sviatok: 20. január
* Narbonne, Francúzsko (alebo Miláno, Taliansko?)
† 288 (?) Rím
Atribúty: šíp, priviazaný k stromu
Patrón umierajúcich, lukostrelcov, vojakov, vojnových invalidov, zbrojárov, zlievarov, klampiarov, murárov, záhradníkov, lesných robotníkov, garbiarov, hrnčiarov, hrobárov; proti moru a vredom, pri infekciách, chorých detí, homosexuálov a chorých na AIDS
Podľa legendy sa sv. Šebastián narodil v Narbonne v Galii. Okolo roku 283 sa stal vojakom v Rímskej armáde. Vďaka nemu sa viacero ľudí obrátilo. Za cisára Diokleciána ho vymenovali za kapitána pretoriánskych gárd. Nevedeli totiž, že je kresťanom. Keď to počas Maximiánovho prenasledovania zistili, zbavili ho velenia a šípmi sa ho pokúsili zabiť. Nebol však mŕtvy. Našla ho sv. Irena a postarala sa o neho. Keď sa uzdravil, išiel za cisárom a vyčítal mu jeho nespravodlivosť voči kresťanom. Na cisárov rozkaz ho zbičovali na smrť. Pochovaný bol na Via Appia v Ríme. Je patrónom lukostrelcov, atlétov, vojakov a ochrancom pred morom.
20 januára prichádza takz. fabiánska zima,obdobie vrcholu zimy a krutých mrazov...
V r.1984 v Nemecku bol natočený film o sv.Sebastiánovi,českým režisérom Petrom Weiglom s významným hereckým obsadením...
Utrpení svatého Šebestiána (v originále Le martyre de Saint Sébastien) je německý hraný film z roku 1984, který režíroval Petr Weigl podle stejnojmenné hry Clauda Debussyho z roku 1911. Film zachycuje mučednickou smrt svatého Šebestiána.
Svätý Sebastián-vojak,mučeník r.256 - 20.január 288 umučený vystrelenými šípmi,za panovania rímskeho cisára
Diokleciána.../panujúceho od 20.11.284 do 1.5.305,najväčšieho prenasledovateľa kresťanov v celých dejinách/.
Jeho sviatok je 20.január spoločne so sviatkom sv.Fabiána,pápeža , starých kalendároch uvádzané ako sv.Fabián a Šebastián.
Pane,som tvoj vojak...
Sebastián bol kapitánom telesnej stráže rímskeho cisára Diokleciána.bol prítomný ako vojak pri umučení dvoch bratov,mladých kresťanov.Ich mučenícka smrť ho ešte viac upevnila vo viere.Keď začalo prenasledovanie kresťanov priznal sa k viere v Ježiša a bol odsúdený na smrť zastrelením šípmi.
Ako kresťan bol odsúdený cisárom Diokleciánom na smrť,zastrelením šípami svojimi vlastnými vojakmi...
Vyzliekli ho z vojenského odevu,priviazali o strom a strieľali do neho šípmi.Podľa legendy vojaci jeho jednotky ho odmietli zastreliť šípmi,lebo ho mali radi a vážili si ho.Nakoniec ho zastrelili vojaci inej jednotky.Ale ešte nejaký čas žil až ho nakoniec dal cisár zabiť kyjami a hodiť do verejnej stoky-žumpy medzi výkaly...
Dozvedela sa o tom bohatá Rimanka a tajná kresťanka pani Lucilla,dala jeho telo v noci tajne vytiahnúť zo žumpy,vyumývať a namastiť vonnými masťami a tajne pochovať do Kalixtových katakomb-cintorína na ceste Via Appia.
Sebastián bol veľmi statočný,spravodlivý a k vojakom dobrý,v boji udatný,tak si ho samotný cisár vážil,pokiaľ sa nedozvedel o jeho kresťanstve.Sebastian vynikal telesnou krásou,zmužilosťou a udatnosťou.Jeho vojaci ho mali radi pre jeho čestnosť a spravodlivosť.Mal 32 rokov.Patrí k najznámejším svätcom a mučeníkom z čias prenasledovania kresťanov v prvých 3 storočiach.
Je svätcom,ktorý bol na cirkevnom maliarstve najviac maľovaný,zobrazovaný,mnohé obrazy Umučenia sv.Sebastiána z rúk slávnych maliarov sú skvostom svetovej maľby a ozdobujú mnohé chrámy,kostola a kaplnky zasvätené sv.Sebastiánovi.Patrí k častým menám,ktoré sa dávajú chlapcom.Je patrónom vojakov, aj na Slovensku je patrón celého vojenského ordinariátu.Boli natočené aj filmy...napr.Utrpenie sv.Sebastiána...
20.január
Sv. Sebastián pochádzal zo vznešeného rodu v Galii (pravdepodobne z mesta Narbonne) a vychovaný bol v Miláne. Dosť skoro oddal sa službe vojanskej a prišiel okolo r. 283 do Ríma. Od mladosti kresťanstvu oddaný preukazoval sv. Sebastián prenasledovaným kresťanským spoluveriacim všemožnú lásku a k vytrvalosti ich povzbudzoval.
Marek a Marcellín, dvaja ešte mladí kresťania a bratia, boli pre vyznanie viery svojej odsúdení na smrť. Plačom a prosbami svojich ešte pohanských rodičov a príbuzných boli by sa skoro dali odvrátiť od viery. Tu prišiel k ním Sebastián a svojimi nadšenými slovy dodal im zmužilosti, aby vo viere pevne zotrvali, tak že všetci prítomní jeho rečou pohnutí boli. Sotva že dohovoril, tu Zoe, žena Nikostratová, v jehož dome sa toto stalo, vrhla sa k nohám svätému a znakmi pýtala ho o požehnanie.
Bola totiž už na šiesty rok nemá a dúfala, že na prímluvu svätého obdrží reč svoju. Sebastián prežehnal ju znamením sv. kríža a hľa, hneď začala zreteľne mluviť a Ježiša Krista jakožto Pána svojho chváliť a velebiť. Na tento zázrak prijal aj jej muž s mnohými pohanmi vieru kresťanskú.
Chromantius, miestodržiteľ rimský, dozvediac sa o tom, že Nikostratus prijal kresťanstvo a následkom toho zázračne oslobodený bol od lámky, na ktorú mnoho trpieval, i sám stíhaný súc touto trápnou nemocou, umienil si stať sa kresťanom. Sotva sa Sebastián o tom dozvedel, hneď do jeho domu pospiechal a vyučiac ho i syna jeho, pokrstil ich. I keď bol pokrstený, lámka ho opustila.
Miestodržiteľ, pohnutý týmto zázrakom, dal rozkaz, aby väzňovia a všetci otroci jeho na slobodu prepustení boli, a složil úrad svoj. Všetko toto stalo sa koncom roku 284 pod cisárom Karinom. Nasledujúceho roku nastúpil Dioklecian na trón cisársky a vzal si Maximiana za pomocníka ku vláde. Ačpráve nových rozkazov k prenasledovaniu kresťanov nevydal, úrady predsa neprestávali ich prenasledovať.
Keď nový cisár do Ríma prišiel a o zmužilosti a cnosťach Sebastiána slyšal, tak si ho zamiloval, že ho učinil veliteľom nad časťou osobnej stráže svojej. V podobnej vážnosti stál on aj u Maximiana. V tento čas prosil Chromantius, bývalý miestodržiteľ, cisára za dovolenie, aby mohol opustiť Rím a presťahovať sa na svoj statok na vonkove. Keď mu to cisár dovolil, odobral sa ta s mnohými kresťanmi, ktorí len nedávno pokrstení boli.
Poneváč však vo viere neboli ešte dokonale vyučení, potrebovali učiteľa, a k tomu mal poslúžiť buď Sebastián alebo kňaz Polikarp. Avšak títo oba nechceli z Ríma odísť, poneváč každý túžil po smrti mučeníckej. Prišla preto táto záležitosť k samému pápežovi Kajovi, ktorý mal nad tým rozhodnúť. Sv. Otec ustanovil, aby Sebastian v Ríme ostal, poneváč, vysoký úrad u vojska zastávajúc, snadnejšie mohol chrániť prenasledovaných kresťanov.
Roku 286 vypuklo ukrutné prenasledovanie kresťanov. Pápež a mnohí veriaci ukryli sa v samom paláci cisárovom, v príbytku istého dôstojníka, ktorý sám horlivým kresťanom bol. Mnohí kresťania však osvedčovali sa a dobrovoľne vydávali sa na smrť, chcejúc sa spojiť s Kristom. Medzi týmito najprv chytili Zoe, práve jako sa modlila na hrobe sv. Petra. Zavesiac ju za nohy nad plameňom, zadusili ju dymom.
Muž jej, povzbudený takouto zmužilosťou svojej manželky, pospiechal tiež k hrobu sv. Petra, kde i jeho lapili a ukameňovali. Nikostrata a súdruhov jeho mučili na škripci a pohádzali do mora. Tiburtia sťali. Kastula za živa pochovali. Konečne mučili Marka a Marcellina. Pribili ich nohama na kôl a dali sa im takto trápiť celých 24 hodín; napokon prebodli ich kopijou. Medzitým túžil sv. Sebastián, vidiac toľko svätých do neba sa ubierať, po okamžení, v ktorom by s nimi spojený byť mohol.
Netrvalo to dlho a splnila sa túžba jeho. Obžalovali ho u cisára, že kresťanov ochraňuje a vo viere posilňuje, Cisár ho dal predvolať a trpko mu vytýkal neveru a nevďačnosť. Sebastián sa osvedčil, že milosť, jakú od cisára požíva, hlboko zakorenená je v srdci jeho, že sa vždy modlí za neho, a hotový je obetovať život a poslúchať ho vo všetkom, čo sa neprotiví príkazom Božím; kde však rozkazuje Boh, tam prestávajú všetky ohľady ľudské.
Cisár takouto rečou popudený dal svätého vyznavača k stĺpu priviazať a šípami (streľkami) usmrtiť. Šípami prehodený klesol svätý na zem a vojaci, majúc ho za mrtvého, odišli od popravy. Nábožná vdova, Irene, ktorá v noci prišla ho pochovať, ale ešte život v ňom spozorovala, odniesla ho potajomky do domu svojho, kde zanedlho zas úplne k sebe prišiel. Ačkoľvek ho včuľ bratia prosili, aby z úkrytu svojeho nevychádzal, predsa svätý nemohol odolať túžby: umrieť pre Krista.
Sebastián zmužile odvetil: «Ano, ja som. Spasiteľ Ježiš mi zachoval život, abych vydal ľudu svedectvo, jak pravdivé je slovo Jeho, a jak ukrutne prenasleduješ sluhov Jeho. Neprelievaj viacej krve nevinnej, chceš-li, aby vláda tvoja trvala ďalej.» —
Sebastián dokonal týmto svoje zemské dielo; cisár ho dal jať, do rejdišťa odviesť a tu tak dlho biť, až dušu vypustil. Jeho sväté telo hodené bolo do záchodu. Avšak jedna nábožná pani, Lucina, slušne ho pochovala na hrobitove Kallixtovom k nohám sv. Petra a Pavla. To sa stalo r. 288.
Poučenie.
Šípy! koho sa tie v živote nedotknú! Dotýkajú sa nás šípy potupy, hanby, nenávisti, hnevu; či ich znášame trpezlive, jako Sebastián, či nachádza sa v nás ešte život lásky a odpustenia? Dotýkajú sa nás šípy prenasledovania a nespravedlivosti; či ich tak znášame, že pri tom pozorovať ešte život kresťanský v nás?
Pán náš sám má svoj luk, z nehožto často hrozné šípy zosiela na nás: šípy a strely neúrody, drahoty, ohňa, povodne, vojny, hladu, morovej rany; či ich tak prijímame, že duch oživujúcej lásky v nás nezaniká?
Roku 860 zúrila v Ríme choroba, ktorá v krátkom čase veľkú časť velikánskeho mesta tohoto zmenila v krušný hrobitov. Tu vystavili ku cti sv. Sebastiána oltár, vzývali ho o prímluvu u Boha, na ktorú choroba vskutku prestala. Na pamiatku tejto zázračnej udalosti modlí sa dnes celé kresťanstvo, aby Všemohúci Boh odstránil od nás na prímluvu sv. Sebastiána najhroznejšiu na svete chorobu — morovú ranu.
Modlitba.
O Pane Ježišu Kriste, ktorý si sv. Sebastiána tak podivuhodnou láskou k bližným svojim ozdobil, rozžni aj moje srdce ohňom tejto lásky, abych aj ja skutky milosrdenstva ochotne konal a s ním účastným stal sa slávy nebeskej. Amen.
V priebehu rokov: Svätý Sebastián
Svätý Sebastián je slávny kresťanský svätec a mučeník, ktorý inšpiroval nespočetné množstvo umelcov, aby namaľovali portrét tohto odsúdeného muža. Vo filmoch bol Sebastian niekoľkokrát zobrazený vo filmoch PEPLUM. Tu je rýchly prehľad.
Massimo Girotti vo FABIOLE (1949) s Henrim Vidalom
Ettore Manni ako San Sabastino vo filme REVOLT OF THE SLAVES (1960) s Van Aikensom (hore, úplne vľavo)
Leonardo Treviglio vo filme SEBASTIANE (1976 „Umelecký film“ viac ako priamy príbeh o svätcovi.
Svätý Šebestián (* Miláno alebo Narbonne ; † okolo 288 , Rím ) bol rímsky vojak a kresťanský mučeník .
Zo života
Jeho otec bol úradníkom v Narbonne , jeho matka pochádzala z Milána , nie je isté v ktorom z týchto miest sa narodil. Svoju mladosť strávil v Miláne a kvôli svojmu dobrému správaniu sa stal dôstojníkom telesnej stráže cisára Diokleciána a Maximiana .
Podľa legendy sa Šebestián, kapitán pretoriánskej gardy na cisárskom dvore, otvorene hlásil ku kresťanstvu a pomáhal chudobným kresťanom. Preto ho cisár Dioklecián odsúdil na smrť. Tento trest vykonali numidskí lukostrelci. Tí sa domnievali, že Šebestián je už mŕtvy, a nechali ho tam ležať. Ale Šebestián mŕtvy nebol a bol nájdený vdovou svätou Irenou . Tá zistila, že ešte žije, a starala sa o neho, kým sa neuzdravil. Šebestián sa potom vrátil k Diokleciánovi, aby ho priviedol ku kresťanstvu. Ten sa však rozliatil a prikázal ho v cirku umlátiť kyju . Jeho telo bolo vhodené do Cloaca maxima , mestské stoky. Kresťania potom telo našli, pretože im bolo ukázané vo sne. Potom Šebestiána pochovali v katakombách za hradbami. Nad jeho hrobom bola vybudovaná trojloďová rímska bazilika San Sebastiano fuori le mura , ktorá patrí dodnes medzi päť najvýznamnejších pútnických bazilík mesta Ríma.
Úcta a patronát
Socha sv. Šebestiána v Zákupoch, Mostecká ulica
Po svätorečení začal byť uctievaný ako patrón atlétov, vojakov, strelcov, hrnčiarov, kefárov a obchodníkov s kovovým tovarom.
Jeho sviatok 20. januára pripadol na výročie svätého Fabiána pápeža a od 11. storočia boli uctievaní vo dvojici. V skupine svätých pomocníkov je spolupatrónom svätého Rocha proti moru . [2] Často sa objavujú na barokových morových stĺpoch .
Najstarší svätošebestiánsky chrám v českých krajinách je pôvodom románsky, v klasicizme prestavaný kostol svätých Fabiána a Šebestiána v Prahe 6, založený roku 992 a spravovaný brvnovskými benediktínmi. Ďalší bol vystavaný napríklad v Zákupoch , kde okrem kostola svätého Fabiána a Šebestiána nájdeme aj niekoľko sôch. Samotný sv. Šebestián je napríklad patrónom pútnického kostola sv. Šebestiána na Svätom kopčeku (Tanzberg) nad Mikulovom .
Svätý
Šebestián
Mučeník
Narodenie
255
Miláno alebo Narbonne
Úmrtie
okolo 288 Rím
Rím
Príčina úmrtia
bičovanie
Sviatok
20. januára
Obdobie
Rímska ríša
Miesto pochovania
Bazilika svätého Šebestiána za hradbami
Štátne občianstvo
Staroveký Rím
Vyznanie
katolícka cirkev
Uctievaný cirkvami
rímskokatolícka cirkev a cirkvi v jej spoločenstve,
pravoslávna cirkev ,
anglikánska cirkev ,
luteráni
Svätý Šebestián poslúžil ako terč l
ukostrelcom.
V tom čase boli pre vieru zajatí a väznení dvaja bratia, Marek a Marcelián, a dostali lehotu tridsiatich dní na to, aby sa navrátili späť k pohanským bohom, inak že budú popravení. Prišli za nimi rodičia a ich ženy s deťmi, aby ich odvrátili od kresťanstva a zachránili ich tak od istej smrti. Rodičia poukazovali na to, že keď zomrú, tak ich synovia pochovajú, ale teraz tomu bude naopak. Ženy plakali a bedovali, čo bude s nimi as deťmi, až ich opustia.
Keď už bratia začali uznávať argumenty svojich najbližších a ich viera v jedného Boha slabla, prišiel za nimi do väzenia Šebestián a posilnil ich v ich ťažkom duševnom zápase. Rodičom a ich ženám povedal, aby ich neprehovárali a nechceli, aby si bratia vážili viac pozemského života ako života večného, pretože krátkym utrpením na zemi možno získať radosť večnú na nebesiach. Bratia tak zostali pevní vo viere až do konca a boli preto popravení.
Za takú smelú a vlastizradnú reč nechal cisár Šebestiána priviazať k stĺpu a lukostrelci sa do neho triafali ako do terča tak dlho, až omdlel. Domnievali sa, že je mŕtvy, tak odišli. Pod rúškom noci prišla svätá Irena, vtedy už vdova, s ďalšími kresťanmi, aby telo mučeníka pochovali. Spoznala, že Šebestián ešte dýcha, vzala ho k sebe a ošetrovala, až sa uzdravil. Kresťania mu radili, aby utiekol. Ale Šebestián už od tej doby, čo sa stal kresťanom, nepociťoval strach pred akýmkoľvek nebezpečenstvom, a najmä nie, pokiaľ išlo o jeho vieru.
Uzdravený Šebestián sa vybral do paláca a predstúpil pred cisára. Spýtal sa ho, prečo prenasleduje nevinných kresťanov, ktorí sa ničím neprevinili, naopak sú verní ríši a modlia sa k večnému Bohu za neho a za vlasť. Cisár sa zľakol a blesklo mu hlavou, že vidí, ako tvrdia kresťania, zmŕtvychvstanie Šebestiána. Pýtal sa ho, či je to skutočne on. Na to dostal odpoveď, že je to Šebestián, ktorého Boh zázračne vyslobodil zo smrti a uzdravil. Teraz cisár videl na vlastné oči, aký mocný je kresťanský Boh.
Keď sa cisár spamätal, rozhorlil sa a rozkázal, aby Šebestián bol ubitý kyju a jeho telo vhodené do mestskej stoky. Tentokrát sa už žiadny zázrak nekonal a Šebestián bol skutočne 20. januára 288 alebo okolo roku 300 zabitý. Kresťania jeho telo vylovili a odniesli pochovať do katakomb na Via Appia, kde dnes stojí trojloďová bazilika sv. Šebestiána.
Sviatok sv. Šebestiána pripadol na už existujúci sviatok sv. Fabiána pápeža, ktorý bol sťať pri prvom systematickom prenasledovaní kresťanov 20. januára 250 za cisára Decia. Každý rímsky občan musel vtedy pred päťčlennou komisiou oficiálne obetovať rímskym bohom, aby tak dokázal, že nie je kresťan. Pokiaľ tak urobil, dostal príslušné potvrdenie zvané „libellus“. Pápež Fabián to pochopiteľne odmietol, aj keď vedel, že riskuje život. Od 11. storočia sú 20. januára uctievaní obaja títo mučeníci.
Pranostiky týkajúce sa 20. januára vyznievajú trochu rozporuplne. Zvestujú ako pokračovanie krutej zimy, tak zároveň predzvesť jari. Faktom je, že ochladenie, tzv. fabiánska zima, prichádza s pravdepodobnosťou až 65 %. Ak sa nedostaví, tak naopak sa v stromoch prebúdza miazga, čo pre záhradkárov znamená koniec zimného prerezávania stromov. Svoju logiku má aj predpoveď pozvoľného uzdravovania z choroby v čase, keď je už organizmus vyčerpaný zimou.
Ak sa na svätého Fabiána a Šebestiána niekto rozestôní, nie tak skoro a nie tak ľahko k zdraviu príde.
Keď prichádza Fabián so Šebestiánom, je možné v stromoch začuť novú miazgu.
Na Fabiána a Šebestiána prichádza pravá zima.
Na svätého Fabiána a Šebestiána stromom opäť miazga daná.
Na svätého Šebestiána sa musí niekto utopiť, alebo zmrznúť.
Ak nezmrzne cigán do Fabiána a Šebestiána, potom už nezmrzne.
O svätom Fabiáne a Šebestiáne zalieza zima za nechtami aj otužilému cigánu.
Stromy sa majú prerezať len do svätého Fabiána a Šebestiána.
t mena Šebestián
Meno Šebestián má 27 ľudí, vekový priemer je 26 rokov. Vyskytuje sa od 40. rokov ojedinele, v roku 2011 štyrikrát. Meno Sebastián má 1814 ľudí, priemerný vek je 8 rokov. Do roku 1988 sa vyskytovalo ojedinele, potom nasleduje vzostup a najviac sa objavuje v roku 2014. Najznámejším Sebastiánom je chlapec z veľmi divácky úspešného televízneho seriálu „Bella a Sebastián“ (1965), o jeho priateľstve s fenkou Bellou z horskej dediny vo francúzskych. Bella je typickým predstaviteľom pastierskej rasy pyrenejský horský pes, ktorej príslušníci dosahujú výšku v kohútiku až 80 cm. Plemenným znakom tejto rasy sú paspárky, majú teda na nohách šesť prstov, čo týmto psom uľahčuje pohyb v horskom teréne a pomáha v prípadnom boji s vlkmi a medveďmi.
Svätý Sebastian v kresťanských prameňoch
O živote svätého Šebestiána je iba veľmi málo historických podrobností. To je spomenuté prvýkrát v iv -teho storočia od Ambróza , biskupa z Milána v kázaní XX - PS 118.). Muž cirkvi vysvetľuje, že Sebastian je z Milána , ale predovšetkým ukazuje, že už v tom čase bol uctievaný.
V St. Sebastian zákonov , tiež prisudzované Ambrose v Miláne a Golden Legend of Jacques de Voragine (písomné okolo 1265 ), Saint Sebastian je prezentovaný ako Gália . V Narbonne je mu zasvätený kostol postavený na predpokladanom mieste jeho rodiska.
Život svätého Šebestiána
Georges de La Tour , Saint Sebastian, o ktorý sa starala Saint Irene (okolo roku 1645), Paríž , múzeum Louvre .
Podľa Jacques de Voragine pochádza Saint Sebastian z Narbonne v Galii , ale je občanom Milána . Hoci bol horlivým veriacim, bol pohanskými cisármi Diokleciánom a Maximianom Herculesom menovaný stotníkom , ktorí k nemu mali veľkú náklonnosť. Sébastien sa však chopil vojenskej kariéry iba preto, aby pomohol tým, ktorí s ním zdieľali kresťanskú vieru .
Jedného dňa Sébastien, ktorý sprevádzal dvoch kresťanských väzňov, dvojčatá Marca a Marcellina, upevnil svoju vieru napriek naliehaniu svojej rodiny, ktorá ich nalieha, aby sa vzdali kresťanstva, aby unikli mučeníctvu . Pod dojmom Sébastienových slov pristupuje k vojakovi nemá žena menom Zoe , ktorá sa k nemu vracia. Tento zázrak veľmi zapôsobí na svedkov scény, ktorí sú potom prevedení na čísla, čo vedie k novým uzdraveniam.
Počas tejto doby sa prenasledovanie proti kresťanom zintenzívňuje a Sébastien je prefektom Fabienom odsúdený cisárovi Diokleciánovi . Cíti sa zradený, panovník odsudzuje Sébastiena, ktorý je pripútaný k tyči uprostred Champ de Mars, než ho lukostrelci prebodnú šípmi. „Sébastien je potom pokrytý hrotmi ako ježko “ a potom je ponechaný mŕtvym a opusteným. Uzdravený zo svojich zranení sa Sébastien o niekoľko dní neskôr vrátil do cisárskeho paláca. Potom vyčítal Diokleciánovi a Maximianovi Herculesovi ich postoj ku kresťanom. Ale zďaleka nerobí pokánie, obaja panovníci ho nechali zbiť prúty , kým nenastane smrť. Jeho telo je potom vyhodené do kanalizácie , aby ho kresťania nemohli uctievať. Na budúcu noc sa však svätý Sebastian zjaví svätej Lucine , aby odhalil, kde je jeho telo. Jeho ostatky sú potom pochované v Ríme blízko apoštolov Petra a Pavla .
Jacques de Voragine uvádza dátum mučeníctva svätého Šebestiána „okolo roku Pána 187“ , teda takmer sto rokov pred Diokleciánovým prenasledovaním .
Zázrak po smrti svätého Šebestiána
Podľa The Golden Legend zasiahla taliansky polostrov „v čase kráľa Humberta“ hrozný mor a hlavnou obeťou bolo mesto Pavia . Keď sa mŕtvy hromadí, obyvateľom mesta sa ukáže anjel , aby ich naučil, že epidémia skončí, akonáhle tam bude vztýčený oltár zasvätený sv. Akonáhle bol oltár postavený v kostole Saint-Pierre-aux-Liens, mor zmizol a pozostatky svätého Šebestiána boli prevezené z Ríma do Pavie na počesť mučeníka.
Relikvie
Relikviár sv. Šebestiána, Ebersberg , Nemecko.
Podľa niektorých zdrojov bolo telo sv. Šebestiána transportované z Ríma do Soissonsu v opátstve Saint-Médard . Jeho kosti boli potom rozšírené v katedrále Saint-Protais-et-Gervais v Hartennes , Serches , Ceuvres (1793), Saponay , Montigny-Lengrain (1857), Margival (1792). Lebka je rozdelená na dve časti: jedna polovica je zverená opátstvu Ebersberg v Nemecku, druhá je v Soissons.
Pre ostatných je telo svätého Sebastiana stále vo Vatikáne . V roku 826 by bol premiestnený z katakomb, ktoré majú byť premiestnené blízko baziliky, ktorá je mu zasvätená v Ríme, cez via Appia . Saint-Sébastien-hors-les-Murs bazilika navštívilo od roku 1552 pútnikov z Tour Siedmich cirkvám .
Pozostatky svätého Šebestiána sú rozptýlené v katolíckych kostoloch na všetkých kontinentoch.
Patronát
Guido Reni , Saint Sebastian (c. 1615), Rím , Kapitolské múzeá .
Svätý Sebastian, rovnako ako svätý Juraj , je jedným z umučených vojenských svätých prvých kresťanských cirkví. Ich uctievanie začalo vo iv th storočí a vyvrcholila v neskorom stredoveku na xiv storočia. Podrobnosti o ich mučeníctve svedčia o postoji kresťanov v tom čase: takými svätými boli Athleta Christi (Kristova bojovníčka ) a „strážcovia raja“.
Svätý Sebastian, ochranca pred morom , je niekedy považovaný za jedného zo štrnástich pomocných svätcov (príhovorcov). Spojenie mučeníctva by „sagittation“ (udrel s šípkami) s morom, nie je dielom náhody: na začiatku Ilias , Apollo , nahnevané lukostrelec boha, jeho šípov, pošle mor proti Achaeans : „The Silver luk vypustil svoju impozantnú píšťalku. Boh namieril najprv na muly, psy svižné nohy, ale čoskoro jeho ostrá línia namierená na mužov letela bez prímeria, mŕtvoly horeli v hraniciach tisíce“. (Ilias, pieseň 1, 49-52). „ Ale v grécko-rímskej mytológii môže byť každá impozantná sila zvaná reverzná sila liečiteľom tiež štrajku Boha.
Svätý Sebastian je patrónom niekoľkých miest na svete, vrátane Bratislavy (hlavné mesto Slovenska ), Qormi (na Malte ) a Caserta , Avella , Mistretta a Assolo (v Taliansku ), rovnako ako Melilli (na Sicílii). Je dokonca tretím patrónom Ríma po svätom Petrovi a svätom Pavlovi . Tiež sponzoruje mestá Palma de Mallorca a San Sebastian (v Španielsku ). V druhom prípade je20. januáraje teda príležitosťou slávností a osláv zvaných Tamborrada . Saint Sebastian je tiež patrónom Rio de Janeiro ( Brazília ), ktoré bolo založené dňa20. januára 1502, ktorý sa pôvodne volal „São Sebastião de Rio de Janeiro“ .
V Provence je Saint Sebastian svätý statočný (so Saint Pancrace , Saint John , Saint George ...), rituálna bojová hra sprevádzajúca koniec procesií (boje, závody a naháňačky, bitky s hrudmi Zeme, ovocia, kvetov), petardy a výboje muškiet. ..).
Svätý Sébastien je patrónom mnohých stredovekých bratstiev, z ktorých niektoré stále zostávajú, najmä bratstvo sv. Sébastiena de Bligny-sur-Ouche v Côte-d'Or , poriadok rytierov sv. Sébastiena de Soissons (od roku 825).
Synkretizmu
Kult Afro-Brazílska , synkretizmus pohanských a kresťanských náboženstiev, stýkať v St. Sebastian Ogun , najmä v štáte Bahia , alebo Oxossi . Podobne je svätý Sebastian spájaný s Grand Bois v haitskom vode .
Prvok mozaiky svätých mučeníkov baziliky svätého Apollinare deväť v Ravenne . Saint Sebastian je štvrtá postava zľava.
V stredoveku: svätý mučeník a príhovorca
Le Pérugin , Saint Sébastien (asi 1500 ), Paríž , Musée du Louvre .
V stredoveku je Saint Sebastian všeobecne zastúpený umelcami ako fúzatého starého muža. Jeho najstarší známy portrét je mozaika vytvorená medzi rokmi 527 a 565 : je v byzantskej bazilike Sant'Appolinare Nuovo v Ravenne a zobrazuje mučeníka medzi dvadsiatimi piatimi ďalšími svätými. V tejto práci nosia Sébastien svätožiaru av ruke drží vavrínový veniec , ktorý symbolizuje jeho víťazstvo nad mučeníctvom. Na druhú stranu nemá šíp ani lukostrelca, ktorý by mohol pripomínať utrpenie, ktoré prežil. Odkazy na mučeníctvo podľa sagitácie sa v skutočnosti začínajú objavovať až okolo roku 1000 , ale postupne sa ukladajú, kým nezabudnú, že svätý Sebastian zomrel pod údermi palicou.
Obrazy sagitácie svätca sú potom násilnejšie, dôraz je kladený na rany spôsobené šípmi a utrpenie mučeníka. Mučenie je popísané oveľa presnejšie a rozvíja sa ikonografia „ježka“ zobrazujúca telo svätca úplne pokryté šípmi. Napríklad tento termín je používaný v reči básnika Gillesa Li Muisisa okolo roku 1349:
"Zatláča späť oblečenie pozemských bytostí,
jeho koža podobná koži ježkov
je prepichnutá šípmi
Vy, ktorí s týmito šípkami
pomáhate Talianom,
svojimi zbožnými príhovormi Pomôžte
svojim služobníkom,
pozoruhodný mučeníka." "
Svätý Sebastián
Najstarším záznamom podrobností o Sebastiánovej mučeníctve je kázeň o žalme 118 biskupa Ambróza z Milána zo 4. storočia (Svätý Ambróz) . Ambróz vo svojej kázni uviedol, že Sebastián pochádza z Milána a že ho tam už vtedy uctievali. Svätý Sebastián je obľúbený mužský svätec najmä dnes medzi športovcami. V stredoveku bol považovaný za svätca so zvláštnou schopnosťou prihovárať sa za ochranu pred morom a oddanosť k nemu výrazne vzrástla, keď bol mor aktívny.
Staroveký zdroj spomínajúci Sebastiána sa nachádza v Chronografe z roku 354 , kompilácii chronologických a kalendárových textov vytvorených v roku 354 n. l. kaligrafom a ilustrátorom Furiusom Dionysiusom Filocalom , ktorý ho spomína ako mučeníka, ktorý bol uctievaný 20. januára. spomínaný Ambrózom Milánskym vo svojom Expositio in Psalmum CXVIII , teologický a exegetický komentár k žalmu 118 z rokov 386-390 nášho letopočtu.
Podľa Sebastianovho záznamu z 18. storočia v Acta Sanctorum [7] , ktorý Ambrózovi stále pripisuje hagiograf Jean Bolland zo 17. storočia, a stručnejšieho popisu v Legenda Aurea zo 14. storočia , bol mužom z Gallie Narbonensis , ktorý sa učil v r. Mediolanum ( Miláno ). V roku 283 vstúpil Sebastián do armády v Ríme pod vedením cisára Carinusa , aby pomáhal mučeníkom . Vďaka svojej odvahe sa stal jedným z kapitánov pretoriánskej gardy pod vedením Diokleciána a Maximiana , ktorí nevedeli, že je kresťan.
Svätý Sebastián (Sebianus) v Norimberskej kronike
Svätý Sebastián, detail z farebného skla (1898-1899) od Józefa Mehoffera v katedrále Fribourg , Švajčiarsko
Lodovico Carracci namaľoval svätého Sebastiána hodeného do Cloaca Maxima pre kostol na mieste, kde našli jeho telo (1612). Téma je prakticky jedinečná.
Šebastián, mučeník
Svätý
Sviatok: 20. január
* Narbonne, Francúzsko (alebo Miláno, Taliansko?)
† 288 (?) Rím
Atribúty: šíp, priviazaný k stromu
Patrón umierajúcich, lukostrelcov, vojakov, vojnových invalidov, zbrojárov, zlievarov, klampiarov, murárov, záhradníkov, lesných robotníkov, garbiarov, hrnčiarov, hrobárov; proti moru a vredom, pri infekciách, chorých detí, homosexuálov a chorých na AIDS
Podľa legendy sa sv. Šebastián narodil v Narbonne v Galii. Okolo roku 283 sa stal vojakom v Rímskej armáde. Vďaka nemu sa viacero ľudí obrátilo. Za cisára Diokleciána ho vymenovali za kapitána pretoriánskych gárd. Nevedeli totiž, že je kresťanom. Keď to počas Maximiánovho prenasledovania zistili, zbavili ho velenia a šípmi sa ho pokúsili zabiť. Nebol však mŕtvy. Našla ho sv. Irena a postarala sa o neho. Keď sa uzdravil, išiel za cisárom a vyčítal mu jeho nespravodlivosť voči kresťanom. Na cisárov rozkaz ho zbičovali na smrť. Pochovaný bol na Via Appia v Ríme. Je patrónom lukostrelcov, atlétov, vojakov a ochrancom pred morom.
Mystérium svätého Šebestiána
Meno Šebestián je jedným z najznámejších mien kresťanského sveta. Je odvodené z latinského Sebastianus, muž zo Sebasta (čo je názov niekoľkých miest v Oriente), ale základ slova je grécky - Sebastos, latinsky Augustus, teda vznešený, posvätný.
Augustus bol – ako vieme – titul, ktorým sa honosili rímski cisári a tešil sa veľkej úcte. Senát ho prvýkrát udelil 17. januára v roku 27 pred nl nástupcami Caesara, cisárovi Oktaviánovi.
Kresťanský mučeník Šebestián patrí k najuctievanejším svätcom, hoci sa o jeho živote dochovali len neúplné svedectvá.
Historické doklady o existencii tohto populárneho svätca chýbajú, napriek tomu sa rozprávanie zdajú byť pre svoju presvedčivosť pravdivé. Možno, že sa pod šupkou kresťanskej legendy skrýva ešte ďalší význam ukrytý pred očami zvedavcov...
Podľa svätého Ambróža (biskup Ambróz Milánsky V 397) sa Šebestián narodil v Miláne alebo niekedy v 3. storočí; iné pramene mu ako rodisko prisudzujú Narbonne v Galii. Šebestián bol vojakom vo vojsku cisára Carina. Po jeho smrti sa stal dôstojníkom pretoriánskej gardy (osobnej stráže) cisára Maximiána a potom Diokleciána (Gaius Valerius Diocles – 245 až 311), ktorý sa do dejín zapísal zbesilým prenasledovaním kresťanov.
Uvádza sa, že cisár si Šebestiána obľúbil nielen ako statočného veliteľa najvernejších vojakov, ale aj ako urasteného a pohľadného muža. Bolo verejným tajomstvom, že Dioklecián vyznáva učenie gréckeho filozofa Platóna a spôsob starovekých Grékov je mu veľmi blízky. Vyústením problematického vzťahu cisára a krásneho veliteľa bolo obvinenie zo zrady a verejná poprava, s následným vhodením Šebestiánovho znetvoreného tela do najväčšej rímskej stoky (Cloaca Maxima). Toľko jedna z neoficiálnych verzií o živote a smrti Šebestiána.
"Natiahol svoje lučisko
a vystavil ma za cieľ svojim strelám.
Prestrelil obličky má
strelami túľu svojho."
Podľa kresťanských rozprávačov si Šebestián - ktorý tajne vyznával kresťanstvo - podpísal rozsudok smrti, keď sa verejne zastal svojich druhov v zbrani, Marcusa a Marcellinusa - kresťanov, odsúdených cisárom pre ich vieru na smrť. Ten až v tejto chvíli zistil, že jeho obľúbenec je aj kresťanom! Dioklecián musel byť k Šebestiánovi viazaný silným citovým putom, pretože jeho reakcia bola podivuhodná. Namiesto toho, aby tradične nechal milca ukrižovať alebo ho dal na pobavenie ľudu predhodiť v cirku levom, rozkázal pretoriánom, aby si z neho urobili cvičný terč pre lukostreľbu. Napodiv dobre cvičenia pretoriáni svojimi šípmi nezasiahli žiadny životne dôležitý orgán.
Stýraného a bezvládneho Šebestiána sa ujala mladá vdova Irena a chcela ho pochovať; ale všimla si, že ešte dýcha. Stal sa skoro zázrak, lebo onedlho ho úplne vyliečila. Uzdravený Šebestián však nevyužil šance utiecť z Ríma a ukryť sa pred cisárovým hnevom v provinciách alebo v náručí dobrotivej ženy. Naopak. Vypravil sa k Diokleciánovi a udiveného panovníka verejne obvinil zo zločinu prenasledovania kresťanov.
cisár Dioklecián
rímsky pretorián Šebestián
Diokleciánovi nezostalo nič iné ako ho odsúdiť na smrť a tentoraz neponechal nič na náhodu, pretože chcel mať istotu, že Šebestián je naozaj mŕtvy. Bývalí spolubojovníci odviedli Šebestiána do cirku a tam ho 20. januára 288 umrskali na smrť; niektoré povesti hovoria o ukameňovaní. Telo potom vhodili do stoky (Cloaca Maxima), kde ich onedlho našla kresťanka Lucina, ktorá Šebestiánove ostatky pochovala na Via Appia. Neskôr tu dal pápež Damasus II. v roku 367 vystavať baziliku Svätých Apoštolov (Basilica Apostolorum). Avšak z pôvodnej baziliky boli pozostatky v roku 826 prenesené do provizórneho hrobu v chráme sv. Petra (vo Vatikáne), aby tak boli chránené pred očakávaným útokom Saracénov. A skutočne, po útoku bola Basilica Apostolorum zničená. Bola však postavená nová budova, o čo sa pričinil pápež Nicholas I. (858 až 867) a oltár s pozostatkami mučeníka svätého Šebestiána nechal na žiadosť Cisterciánov obnoviť Honorius III.
Na popud kardinála Scipione Borghesa bola v rokoch 1607 až 1614 bazilika prestavaná a dnes nesie meno San Sebastiano fuori le mura (alebo aj San Sebastiano ad catacumbas ).
vhodenie Šebestiánovho tela do stoky
Dnes sa pútnici klania pamiatke tohto "záhadného svätého" v prvej ľavej postrannej kaplnke, pred náhrobkom so sochou od Giorgettiho, zobrazujúci Šebestiána ako nadpozemsky krásneho spiaceho mladíka, ktorého smrť evokujú iba dva šípy zabodnuté v nádherne tvarovanom tele. Ostatky mučeníka sú tu uložené v kamennej rakve.
Zrejme pre svoje mučenie a krutú smrť je ochrancom - patrónom nielen umierajúcich, ale aj vojakov a vojnových invalidov. Ochraňuje pred nákazlivými chorobami, je patrónom železničiarov, hrnčiarov, zlievačov cínu, záhradníkov, garbiarov. Je oficiálnym patrónom Nemecka, nemeckej mestskej a krajskej polície a mesta Rio de Janeira v Brazílii.
Za svojho príhovorcu u Boha si ho vybralo aj mnoho homosexuálnych katolíkov združených v komunitách a spoločenstvách LGBT (osoby s lesbickým zameraním, gayovia, bisexuáli, transsexuáli).
Mučeníkovu pamiatku uctieva Grécka pravoslávna cirkev 18. decembra, rímsko-katolícka a evanjelická cirkev 20. januára.
Šebestián tak ľahko mohol byť kresťanskou podobou zavrhnutého pohanského boha, od ktorého sa odvrátil jeho otec, aby povzniesl iného zo svojich synov. Napriek tomu, aj keď mu dal najavo svoj hnev, mu poskytol šancu zachrániť sa.
Výkladovo zložitá postava svätého Šebestiána síce z kresťanstva nezmizla, ale masovú obľubu získala až v 14. storočí, v období storočnej vojny, roľníckeho povstania (Jacquerie) v roku 1358 vo Francúzsku a cirkevnej schizmy (dvojpapežstva v rokoch 13). Morová rana, ktorá v tom čase postihla Európu, si ako daň odniesla na dvadsaťpäť miliónov životov.
V antickom staroveku sa verilo, že chorobu spôsobujú šípy vystrelené Apollonom. Stredovekí umelci, odrastení v kláštorných dielňach, zobrazovali smrť cválajúcu na koni a vystreľujúcu z luku smrtiace šípy. Ľudia verili, že mor je božím trestom a roznáša ho otrávené šípy. Stredovek pretavil antické šípy, ktorými Kupido kedysi prebúdzal a zaháňal lásku, na Apollonovu zbraň šíriacu choroby, mor a zmar. Proti smrtiacemu stredovekému Apollonovi bol postavený svätec a mučeník vládnuci rovnakou zbraňou, svätý Šebestián. Vznikol kult svätého Šebestiána, čo by ochrancovia proti moru, ktorého stúpenci sa odvolávali na udalosti roku 680, keď v Ríme ustala morová epidémia po tom, čo ulicami mesta boli nesené svätcove pozostatky. Na výročných trhoch sa v stredoveku v mestách predával chlieb posvätený počas sviatku svätého Šebestiána a zázračné amulety v tvare Šebestiánovho šípu ako zaručené prostriedky proti moru a iným chorobám. Storočná vojna odznela as ňou aj masovo sa šíriaca morová nákaza.
Na dvere Európy klopala renesancia, vek rozumu a obrody antického myslenia a kultúry. S novým vekom sa zrodil aj nový Šebestián.
Renesancia ospevovala jednotu krásy myšlienky a tela, fyzickú dokonalosť a božskú podstatu všeobjímajúceho ľudského rozumu. Umenie vystúpilo z područia cirkvi a oslňovalo svetskou nádherou panovníckych domov. Najkrajší kresťanský svätec sa pre talianskych renesančných umelcov stal prostriedkom znázornenia krásy mužského tela, neskrývajúceho vo svojej prirodzenosti nič zo svojej nahoty. Šebestián bol Apollonom nového veku. Živočíšna krása bola konfrontovaná s povrazmi pútajúcimi zápästia a členky k stĺpu či drsnej kôre stromu, bolesť a utrpenie s podstatou ľudskosti. Šebestián mohol byť antickým hrdinom, kresťanským mučeníkom, bohom i padlým anjelom.
Stal sa námetom pre známych spisovateľov, básnikov, skladateľov, dramatiky i maliara - Thomasa Mannna, Egona Schiela, Georgea Orwella, Andrea Mantegna, Sandro Boticelliho, Peruginu, El Greca, Georgea de la Toura, Clauda Debussyho a mnoho ďalších.
Niektorí súčasní bádatelia sa domnievajú, že Šebestián bol v podstate homosexuál, ale keď si spomenieme na istých cisárov, slávnych vojvodcov a ďalšie významné osobnosti vtedajšieho rímskeho impéria, tak to bola doba, kedy vzťah muža k mužovi (a ženy k žene) normálne. Bola to priamo výsada tej bohatšej vrstvy obyvateľstva; obyčajní ľudia žili obyčajným životom a plodili deti - aby bolo pre cisára a vojvodcu dosť vojakov...
Zaujímavosť
Ako som zistila, bol o svätom Šebestiánovi natočený v roku 1976 anglický celovečerný film. Aj dnes sa dá povedať, že je kontroverzný. Film sa bohužiaľ u nás nepremietal, ani nepredával ako VHS alebo DVD, nemôžem teda podať referencie. Je však možnosť si film objednať cez Internet v anglickej a talianskej jazykovej verzii. Jedná sa o historickú drámu "Sebastiane" v réžii Dereka Jarmana, v hlavnej úlohe s Leonardom Trevigliom. Viac nájdete v angličtine a poľštine na webových stránkach:
Sebastiane (Wikipedia)
Sebastian (FilmWeb.pl)
Svätý Sebastián (3.stor.)
Svätý Sebastián pochádzal z váženej šľachtickej rodiny. Jeho otec, Trankvilin, bol rodák z Narbonnu (Južné Francúzsko) a matka pochádzala z Milána. Od rodičov získal výbornú výchovu a vynikal mnohými duchovnými darmi.
Ježišu,Tebe chcem slúžiť...
Ako zachrániť bratov pred mučením...?
Ich matka i otec, ktorý mal vážnu chorobu, ale aj ich manželky a mnohí iní prichádzali a prosili ich, aby si zachránili život i za cenu zrady Krista. Keď sa o tom dozvedel Sebastián, prišiel do väzenia a rodičom i manželkám povedal: „Neprehovárajte týchto Kristových bojovníkov, aby si vážili časný život viac ako život večný! Povzbuďte ich radšej k tej blaženosti, ku ktorej sa chcú odobrať a podľa ich príkladu túžte i vy po jej dosiahnutí. Kresťania sa neľakajú mučeníckej smrti, lebo vedia, že krátkym utrpením si získajú nekonečnú radosť. Hľa, títo synovia sa s vami nelúčia navždy, lebo vás chcú predísť, aby vám mohli pripraviť miesto v nebi.“
Ale oni sa rozhodli, že ochotne zomrú za svoju vieru. Tu všetci prítomní, zvlášť rodičia, ich priatelia i manželky, žalárnik Klaudius i dvaja jeho synovia jednomyseľne vyznávali svätú vieru a žiadali, aby boli pokrstení. Kňaz Polykarp ich prosbe vyhovel. Zatiaľ čo sa konal posvätný obrat, boli obaja Klaudiovi synovia a staručký otec väznených bratov uzdravení. Po uplynutí tridsiatich dní povolal Chromatus otca dvoch bratov a pýtal sa ho, ako sa synovia rozhodli. Otec povedal: „Moji synovia, ja i moji príbuzní sme šťastní, pretože sme poznali pravú vieru, bez ktorej nie je spasenie.“ Potom mu rozprával o zázrakoch, ktoré sa prostredníctvom Sebastiánovej viery diali a povzbudil Chromata, aby sa i on vzdal pohanských bludov a uveril v Krista. Chromatus, ktorý trpel istou chorobou, si dal hneď zavolať Sebastiána. Sebastián mu sľúbil, že ak z celého srdca uverí v Ježiša Krista, tak iste bude uzdravený. Chromatus to slávnostne prisľúbil a rozkázal všetky modly v dome rozbiť. Boh ho uzdravil a dal seba i svojho syna Tiburcia pokrstiť. Potom povzbudil všetkých svojich otrokov, aby prijali kresťanskú vieru. Keď to urobili, boli pokrstení a prepustení na slobodu. Hneď potom Chromatus opustil úrad v Ríme a odišiel na svoj pozemok na dedine, kde sa staral o prenasledovaných kresťanov.
Pane ...už ma voláš...
Obrátenie toľkých vzácnych osôb na vieru v Krista, ktoré spôsobil sv. Sebastián, nemohlo ostať dlho tajomstvom, lebo obrátení kresťania svoju vieru vyznávali a pohanom vytýkali ich bludy. A tak nastalo vyšetrovanie a mučenie kresťanov. Zoe udusili dymom, Trakvilína (otca dvoch väzňov) ukameňovali, Nikostráta a Klaudia hodili do mora, Tiburcius bol sťatý a bratia Marek a Marcelián boli prebodnutí kopijou.
Viem,že musím zomrieť...
Ježišu,len v Tebe je večný život...
Vladár rozkázal, aby bol Sebastián ihneď na popravisku umučený. Tu chytili kati statočného Kristovho bojovníka a dobili ho kyjakmi. Tak dokonal sv. Sebastián svoj slávny život dňa 20. januára roku 288. Jeho telo síce hodili do mestskej stoky, ale bohatá Rimanka pani Lucilla ho odtiaľ dala vytiahnúť a nechala ho pochovať v katakombách. O nejaký čas dal nad jeho hrobom pápež Damaz (366 – 384) vybudovať Pánov chrám. Kresťanský ľud ho uctieva ako nebeského ochrancu vojakov, požiarnikov, kovorobotníkov a rozličných bratstiev na ošetrovanie chorých. Osobitne ho vzývali ako pomocníka pri výskyte hromadných nákazlivých chorôb, zvlášť moru. Napr. za čias sv. Karola Boromejského na príhovor tohto svätca prestal v roku 1575 mor v Miláne.
Možno i ty, drahý kresťan, žiješ tak, ako Sebastián medzi bezbožnými, neveriacimi ľuďmi. Možno i na teba doliehajú pokušenia, ktoré sú nebezpečenstvom pre tvoju vieru. Maj sa na pozore, aby ťa zlé príklady, ktoré vidíš, a tie bohapusté reči, ktoré sa okolo teba ozývajú, nepohltili. Za doby Machabejcov bol bohabojný Matatiáš pokúšaný, aby odpadol od viery v Boha, ako to urobila väčšina židov a verných ostalo iba málo. On ale zostal svojej viere a jej prikázaniam verný po celý svoj život. Svätý Ján Damascénsky hovorí: „Ak je verných Kristových učeníkov na svete len málo, nuž žime s nimi, aby sme s maličkým stádočkom týchto vyvolených boli spasení.“
Cez krídla smrti vojdem do nebeského kráľovstva
atributy:
šípy, kterými je probodán obnažený voják, přivázaný ke stromu nebo sloupu
ŽIVOTOPIS
Šebestiánova matka byla z Milána, otec byl úředníkem v Narboně na jihu Francie. Není zcela jisté, na kterém z těchto dvou míst se Šebestián narodil. V Římě se stal důstojníkem císařské stráže.
Jeho tělo bylo vhozeno do stoky, ale křesťané je nalezli a pohřbili v katakombách při Via Appia. Začátkem IV. století byl prostor u jeho hrobu rozšířen na kryptu, kterou schodištěm spojili s bazilikou a tu později přejmenovali podle tohoto světce.
"Bože, dej nám ducha statečnosti, abychom podle příkladu svatého mučedníka Šebestiána poslouchali více Tebe než lidi. Prosíme o to skrze Tvého Syna Ježíše Krista, našeho Pána, neboť on s Tebou v jednotě Ducha svatého žije a kraluje po všechny věky věků. Amen" (závěrečná Denní modlitba Církve)
V roce 680 se za morové rány stal i ochráncem proti moru. Z toho důvodu bylo žádáno z více míst o části jeho ostatků. Zastavení moru r.1575 v Miláně a 1599 v Lisabonu se přičítá jeho přímluvě. Jeho i Fabiánův ostatek obdržel také chrám sv. Víta
Detstvo a skorý život
Niektoré zdroje uvádzajú, že Svätý Šebestián sa narodil okolo roku 256 nášho letopočtu v Narbonne v Gálii. Podľa niektorých ďalších zdrojov pochádza z Gallia Narbonensis. Vyštudoval v Miláne. O okolnostiach, ktoré sprevádzajú jeho narodenie alebo raný život, nie je známe nič iné.
V roku 283 nl Sebastian odišiel do Ríma a slúžil ako praetoriánska garda za Diokleciána a Maximiana. Vzhľadom na svoju fyzickú stavbu a vytrvalosť bol čoskoro povýšený na kapitána.
V tom čase boli väznení dvojčatá Marcus a Marcellian, ktorí boli uväznení za to, že odmietli verejne obetovať rímskym bohom. Obaja boli diakonmi kresťanskej cirkvi a ich rodičia ich požiadali, aby sa vzdali kresťanstva.
Bol to Sebastian, ktorý presvedčil svojich rodičov, aby sa obrátili na kresťanstvo. Jeho úsilie pomohlo bratom dvojčiat zostať verní svojej viere počas prenasledovania a dal im morálnu silu čeliť ich mučeníctvu s odvahou.
V rokoch 283 nl a 285 nl Sebastian presvedčil niekoľko ľudí, aby prestali slúžiť armáde.
Niektorí kresťania, ktorí poznali Sebastiána, priniesli k nemu ženu menom Zoe. Mnoho rokov nedokázala hovoriť. Sebastian sa s ňou modlil a ona sa uzdravila a vrátila späť silu prejavu. V dôsledku tohto zázraku mnoho ľudí, ktorí ju poznali, skončilo aj po kresťanstve.
V roku 286 nl, cisár Dioklecián, konečne odhalil Sebastiana, ktorého kresťanská viera bola dovtedy skrytá. Cisár bol rozzúrený, keď považoval zatajenie Sebastianovho náboženstva za formu zrady. Prikázal svojim strelcom strieľať na Sebastiana.
Sebastian zázračne prežil počiatočný útok a bol u vdovy po Castulusovi, Irene z Ríma. V roku 288 nl prišiel pred Diokleciána, aby mu povedal, čo si myslí o svojej krutosti. Diokleciána prekvapilo, keď videl Sebastiana živého. Prikázal svojim strážcom, aby ho porazili.
Dozorcovia zabili Sebastiana k smrti a hodili jeho telo do kanalizácie. Jeho telo bolo neskôr obnovené zbožnou kresťanskou ženou, ktorá predtým snívala o Sebastianovi a požiadala ju, aby pochovala svoje mŕtve telo blízko katakomb pri vchode na cintorín Calixtus.
dedičstvo
Sebastianove pozostatky sa teraz nachádzajú v Ríme v bazilike Apostolorum. Bol postavený pápežom Damaskom I. v roku 367. Bol prestavaný v 16. rokoch 20. storočia pod záštitou Scipione Borghese. Dnes je kostol známy ako San Sebastiano Fuori le Mura.
V roku 934 nl bola Sebastianova lebka odvezená do mesta Ebersberg v Nemecku. Tam bolo založené benediktínske opátstvo a dnes sa považuje za jedno z najvýznamnejších pútnických miest v južnom Nemecku.
Mučeníctvo svätého Sebastiána sa stalo známym po tom, čo sa o ňom biskup Ambrose v Miláne (Saint Ambrose) v 4. storočí zmienil vo svojom kázaní o žalme 118. Teraz je považovaný za obľúbeného svätca, najmä medzi atlétmi. Je tiež uctievaný za svoju osobitnú schopnosť chrániť ľudí pred morom.
Narodený: 256
národnosť Francúzština
Slávni: Duchovní a náboženskí vodcovia francúzskych mužov
Úmrtie vo veku: 32 rokov
Tiež známy ako: Sebastian, Sebastian z Milána, St Sebastian, mučeník
Miesto narodenia: Francúzsko
Narodený v: Narbonne, Francúzsko
Slávne ako Svätý
O Sebastiánovi existujú len veľmi skromné informácie. Ambróz o ňom vie, že pochádzal z Milána a v Ríme zomrel ako mučeník. Zoznam mučeníkov Rímskeho Chronografa z roku 354 spomína Sebastiána 20. januára a uvádza ako miesto pochovania Coemeterium v katakombách na Via Appia. Sebastiánov hrob bola jednoduchá lokula v galérii pri vstupe do menovaných katakomb. Jeho smrť sa preto datuje do čias prenasledovania kresťanov okolo druhej polovice tretieho storočia.
V prvej polovici piateho storočia vznikol legendárny životopis. Jeho autorom je pravdepodobne Arnobius Mladší.
Zo Sebastiána sa stáva dôstojník cisárskej gardy, ktorý je na príkaz Diokleciána rozstrieľaný šípmi. Vďaka starostlivosti kresťanskej vdovy Ireny sa zotaví a pre svoju opätovnú úprimnosť je kyjmi ubitý k smrti. Jeho telo, hodené do veľkej stoky „cloaca maxima”, vraj pochovala istá kresťanska Lucina v katakombách na začiatku krypty, pri stopách apoštolov.
Kvôli včasnému a horlivému miestnemu kultu sa rozšírilo miesto okolo lokuly na pravouhlú hrobku. V polovici štvrtého storočia sa hrobka prepojila schodiskom s bazilikou svätých apoštolov, ktorá bola postavená nad katakombami a neskôr ju pomenovali podľa Sebastiána.
Za Inocenta I. došlo k rozšíreniu hrobky, pribudli maľby, mramor a dvojité schodisko. Sixtus II. vybudoval v katakombách kláštor. V ňom vytvorený životopis napomohol rozšíreniu kultu svätca v celej Cirkvi.
Najstaršie vyobrazenie svätého Sebastiána, ešte bez osobnej charakteristiky, sa nachádza v hrobke svätej Cecílie v Kalixtových katakombách a na mozaikách z takmer rovnakého obdobia v Ravene. Vplyvom legiend od siedmeho storočia vznikali vyobrazenia Sebastiána ako rímskeho legionára s bradou. V období renesancie vznikla podobizeň, akú poznáme dodnes, pekného mladíka priviazaného o peň alebo stĺp, prebodnutého šípmi.
Šebastián bol mučeníkom. Narodil sa v 3. storočí v Miláne a zomrel 20. januára 288 v Ríme. Legenda hovorí, že bol vojakom cisára Carina. Úmyslom mladého kresťana bolo pomáhať uprostred pohanov a prenasledovateľov tým, ktorý verili v Krista. Keď sa Dioklecián vo svojej nenávisti ku kresťanom dozvedel, že vojak Šebastián, ktorého si veľmi vážil, je veriaci kresťan, dal ho priviazať ku kolu a prebodať šípmi. Jedna mladá vdova Irena chcela vziať mučeníkovo telo a pochovať ho. Ale náhle si všimla, že Šebastián žije, ujala sa ho a starala sa o neho. Keď sa Šebastián uzdravil odvážne prišiel k Diokleciánovi a obvinil ho zo zločinu prenasledovania kresťanov. Cisár ho dal popraviť. Sv. Šebastián je patrónom vojakov, umierajúcich, hrnčiarov, záhradníkov, ochranca studní. Ordinár Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov Mons. František Rábek si sv. Šebastiána vybral aj ako patróna Ordinariátu OS a OZ SR.
20. január patrí v liturgickom kalendári spomienke na sv. Šebastiána, rímskeho mučeníka. Sv. Šebastián, ako patrón vojakov
Historické pramene sú veľmi skúpe na údaje o živote a smrti sv. Šebastiána. Nepoznáme ani dátum, ani miesto jeho narodenia. S najväčšou pravdepodobnosťou žil v druhej polovici tretieho storočia. Pôvodom nebol Riman. Údajne pochádzal zo severotalianskeho Milána. Podľa niektorých dohadov iba jeho matka bola Milánčanka, kým on sám sa mal narodiť v meste Narbone (terajšie južné Francúzsko), kde bol jeho otec rímskym úradníkom. Ako je známe, v 3. storočí patrila Galia, terajšie Francúzsko, do Rímskej ríše. Je isté, že koncom 3. storočia, v prenasledovaní kresťanov za cisára Diokleciána, bol Šebastián už v Ríme. Najstaršie životopisy uvádzajú, že bol vojakom a usiloval sa pomáhať prenasledovaným, a najmä uväzneným kresťanom. Ba v niektorých životopisoch sa hovorí o Šebastiánovi ako o dôstojníkovi a veliteľovi cisárskej strážnej gardy. Keď sa cisár dozvedel, že Šebastián je kresťan, dal ho zabiť.
Podľa písomných správ o Šebastiánovom mučeníctve z prvej polovice 5. storočia Šebastiána najprv mučili lukostrelci. Niekde mimo mesta ho priviazali o stĺp alebo o strom a strieľali doňho šípmi. Prestali až vtedy, keď sa im zdalo, že ostreľovaný vojak je mŕtvy. No keď ho po odchode strelcov kresťania chceli pochovať, zbadali, že ešte žije. Istá kresťanka ho skrývala vo svojom dome a opatrovala ho, kým nevyzdravel. Rímski veriaci mu potom radili, aby v skrytosti odišiel z mesta a tak sa zachránil. Ale Šebastián chcel dovŕšiť svoje mučeníctvo. Pri istej príležitosti predstúpil verejne pred cisára, vyznal svoju nezlomnú vieru a vyčítal cisárovi ukrutnosti, ktorých sa dopúšťa voči kresťanom. Rozčúlený vladár dal ubiť smelého vyznavača až na smrť. Jeho telo hodili do kanála. Kresťania ho však vylovili a pochovali pri Via Appia v podzemnom cintoríne nazývanom "in Catacumbas".
Hoci nemáme bezprostredné historické dokumenty o podrobnostiach Šebastiánovho mučeníctva, nemáme ani rozumné dôvody na ich popieranie. Ich nepriamym dôkazom je veľký ohlas, ktorý vyvolalo Šebastiánovo umučenie medzi veriacimi. Jeho úcta sa rýchlo rozšírila, a to nielen na Západe, ale aj na kresťanskom Východe. Rímska Cirkev slávila jeho sviatok vo výročitý deň smrti 20. januára, kým východná Cirkev si ho pripomínala 18. decembra.
Veľká úcta k sv. Šebastiánovi sa spočiatku prejavovala predovšetkým návštevou jeho hrobu, ktorý bol - ako všetky vtedajšie katakombové hroby - v stene podzemného cintorína. Aby mali pútnici prístup k miestu, kde boli uložené mučeníkove telesné pozostatky, už začiatkom 4. storočia bol priestor pri hrobe rozšírený na kryptu. Tú spojili schodmi s bazilikou svätých apoštolov, ktorú postavili v polovici 4. stor. nad katakombami, kde bol pochovaný sv. Šebastián. Neskôr premenovali baziliku podľa tohto svätca.
Úcta sv. Šebastiána sa veľmi rýchlo rozšírila po celom kresťanskom svete. Kresťanský ľud ho uctieval ako nebeského ochrancu vojakov, požiarnikov, kovorobotníkov a rozličných bratstiev na ošetrovanie chorých. Osobitne ho vzývali ako pomocníka pri výskyte hromadných nákazlivých chorôb, zvlášť moru. Na obrazoch ho predstavujú najčastejšie ako obnaženého mladíka atletickej postavy priviazaného o strom alebo o stĺp a prebodnutého viacerými šípmi. Práve šípy tvoria aj jeden z ústredných motívov erbu Ordinariátu OS a OZ SR a erbu vojenského biskupa. Mons. Františka Rábeka.
V r.1984 bol natočený kontroverzný nemecký film Utrpenie sv.Sebastiána,režisér Peter Weigel s medzinárodným obsadením /českí,slovenskí,nemeckí herci...,Mysterium na motivy italského dramatika Gabriela D'Annunzia na hudbu Clauda Debussyho o smrti a mučednictví svatého Šebestiána. Nejde čisto o kresťanskú výpoveď, ide viac o poetiku a poéziu hudby, obrazov, veršov, piesní...
Vzhľadom na niektoré kontroverzné prvky a prílišnu nuditu bol film kritizovaný...Nejde o klasický,životopisný film...
Známi herci: /Jana Hlaváčová,Pavol Mikulík,Ján Preučil,Nicolas Clay.../
link na film s českým dabingom
Das Martyrium des Heiligen Sebastian /Utrpení svatého Šebestiánal
databáza filmov
Utrpení svatého Šebestiána (1984) | Galéria - Z filmu | ČSFD.sk
Utrpení svatého Šebestiána
Utrpení svatého Šebestiána
Původní název
Le martyre de Saint Sébastien
Země původu
Německo
Jazyk
francouzština
Délka
82 min
Žánr
filmové drama
Námět
Gabriele d'Annunzio
Scénář
Petr Weigl
Režie
Petr Weigl
Obsazení a filmový štáb
Hlavní role
Michael Biehn
Jana Hlaváčová
Nicholas Clay
Franco Citti
Urs Althaus
…
Hudba
Claude Debussy
Kamera
Jiří Kadaňka
Kostýmy
Milan Čorba
Střih
Karel Kohout
Výroba a distribuce
Premiéra
1984[1]
Utrpení svatého Šebestiána na ČSFD, Kinoboxu, FDb, IMDb
Některá data mohou pocházet z datové položky.
Utrpení svatého Šebestiána (v originále Le martyre de Saint Sébastien) je německý hraný film z roku 1984, který režíroval Petr Weigl podle stejnojmenné hry Clauda Debussyho z roku 1911. Film zachycuje mučednickou smrt svatého Šebestiána.
Děj
Lučištník a velitel pretoriánské gardy a císařův oblíbenec Šebestián je přítomen popravě dvou bratrů Marka a Marcelliana, kteří jsou jako křesťané ochotni zemřít pro svou víru. Při tom sám přijme víru stejně jako matka odsouzených bratrů. Prefekt jej chce nechat také odsoudit, ale Šebestián přejde po žhavém uhlí, které se pod jeho nohama promění v lilie, což prefekta vyděsí. Šebestián je předvolán před císaře, aby vysvětlil své chování. Císař je ochoten mu odpustit, pokud bude uctívat římské bohy, především boha Slunce Apollóna. Šebestián však zůstává věrný Kristu, přestože ho chce sám císař udělat bohem. Císař jej proto odsoudí k trestu smrti zastřelením. Šebestián smrt přijme. Lučištníci z jeho gardy dostanou pokyn vykonat popravu. Ti se zdráhají svého oblíbeného velitele zabít. Šebestián je však uprosí, že je to vůle boží.
Obsazení[editovat | editovat zdroj]
Michael Biehn
Šebestián
Nicholas Clay
císař
Franco Citti
prefekt
Urs Althaus
lučištník
Pietro Speciale
lučištník
Jan Gabriel
lučištník
Ivan Varga
lučištník//Martin Maxa-spevák/
Fabio Caretti
lučištník
Jana Hlaváčová
matka
Michal Gulyáš
bratr
Lubomír Martinik
bratr
Andrea Coppola
Kristus
Pavol Mikulík
pohan
Milan Riehs
pohan
Jan Přeučil
pohan
Hercov Martiníka a Gulyaša si režisér našiel v Mníchove,kde pracovali na stavbe ako robotníci z SK
↑ Le martyre de Saint Sébastien (1984): Release Info [online]. IMDb [cit. 2022-10-07]. Dostupné online. (anglicky)
Portály: Film | Německo | Křesťanství
Šebastián, mučeník
Svätý
Sviatok: 20. január
* Narbonne, Francúzsko (alebo Miláno, Taliansko?)
† 288 (?) Rím
Atribúty: šíp, priviazaný k stromu
Patrón umierajúcich, lukostrelcov, vojakov, vojnových invalidov, zbrojárov, zlievarov, klampiarov, murárov, záhradníkov, lesných robotníkov, garbiarov, hrnčiarov, hrobárov; proti moru a vredom, pri infekciách, chorých detí, homosexuálov a chorých na AIDS
Podľa legendy sa sv. Šebastián narodil v Narbonne v Galii. Okolo roku 283 sa stal vojakom v Rímskej armáde. Vďaka nemu sa viacero ľudí obrátilo. Za cisára Diokleciána ho vymenovali za kapitána pretoriánskych gárd. Nevedeli totiž, že je kresťanom. Keď to počas Maximiánovho prenasledovania zistili, zbavili ho velenia a šípmi sa ho pokúsili zabiť. Nebol však mŕtvy. Našla ho sv. Irena a postarala sa o neho. Keď sa uzdravil, išiel za cisárom a vyčítal mu jeho nespravodlivosť voči kresťanom. Na cisárov rozkaz ho zbičovali na smrť. Pochovaný bol na Via Appia vRíme. Je patrónom lukostrelcov, atlétov, vojakov a ochrancom pred morom.
Sv. Šebastián - (20.01.)
Meno Sebastianus je latinské ale základ slova je grécky. V gréčtine sebastos má ten istý význam ako latinské augustus, znamená teda vznešený, velebný, posvätný, majestátny. Takémuto titulu sa tešil rímsky cisár. Šebastián nebol Riman. Sv. Ambróz zachoval tradíciu o jeho pôvode z Milána. Ale podla niektorých náznakov sa zdá pravdepodobnejšie, že len jeho matka bola Milánčanka, kým on sám sa mal narodiť v meste Narbone (terajšie južné Francúzsko), kde bol jeho otec rímskym úradníkom. Ako je známe, v 3. storočí patrila Galia, terajšie Francúzsko, do Rímskej ríše. V 3. storočí však už iste slúžil v Ríme, v hlavnom meste ríše v cisárskom vojsku. Ako presvedčený kresťan pomáhal prenasledovaným a uväzneným bratom. V armáde sa mu darilo a Dioklecián ho vymenoval za dôstojníka cisárskej gardy. Cisárova spokojnosť však netrvala dlho. Keď sa dozvedel o Šebastiánovom vierovyznaní, odsúdil ho na smrť.
Práve táto epizóda zo života rímskeho mučeníka sa stala obľúbenou témou mnohých výtvarných umelcov. Podrobnejšie písomné správy o Šebastiánovom mučeníctve sa zachovali z prvej polovice 5. storočia. Podľa nich Šebastiána najprv mučili lukostrelci. Niekde mimo mesta ho priviazali o stĺp alebo o strom a strieľali doňho šípmi. Prestali až vtedy, keď sa im zdalo, že ostreľovaný vojak je mŕtvy. No keď ho po odchode strelcov kresťania chceli pochovať, zbadali, že ešte žije. Podľa legendy to bola sv. Irena, vdova po mučeníkovi sv. Kastulovi, ktorá ho prichýlila do svojho domu a tam ho liečila.
Rímski veriaci mu potom radili, aby v skrytosti odišiel z mesta a tak sa zachránil. Ale Šebastián chcel dovŕšiť svoje mučeníctvo. Pri istej príležitosti predstúpil verejne pred cisára, vyznal svoju vieru a vyčítal mu ukrutnosti, ktorých sa dopúšťa voči kresťanom. Rozčúlený vladár dal ubiť smelého vyznavača až na smrť. Jeho telo hodili do kanála. Kresťania ho však vylovili a pochovali pri Via Appia v podzemnom cintoríne nazývanom „in Catacumbas“. Hoci miesto jeho posledného odpočinku je dodnes hojne navštevované mnohými pútnikmi, presný dátum jeho smrti nie je známy. Jeho meno bolo zapísané v diele Depositio martyrum z roku 354, no podrobnejšie správy o jeho živote pochádzajú až z 5. storočia.
Veľká úcta k sv. Šebastiánovi sa spočiatku prejavovala predovšetkým návštevou jeho hrobu, ktorý bol - ako všetky vtedajšie katakombové hroby - v stene podzemného cintorína. Aby mali pútnici prístup k miestu, kde boli uložené mučeníkove telesné pozostatky, už začiatkom 4. storočia bol priestor pri hrobe rozšírený na kryptu. Tú spojili schodmi s bazilikou svätých apoštolov, ktorú postavili v polovici 4. stor. nad katakombami, kde bol pochovaný sv. Šebastián. Neskôr premenovali baziliku podľa tohto svätca. Kostol patrí k siedmim pútnickým bazilikám ranokresťanského obdobia a v kamennej rakve pod oltárom v bočnej kaplnke uchováva vzácne relikvie svätca.
Vďaka svojej profesii sa sv. Šebastián stal patrónom vojakov. Pre mučeníctvo, ktoré podstúpil, si ho za orodovníka zvolili aj lukostrelci. O príhovor ho však žiadajú aj vojnoví invalidi, kovorobotníci, hrnčiari a umierajúci. Jeho úcta ako k ochrancovi pred morom a inými epidémiami vzrástla v 7. storočí, keď po procesii s relikviami svätca po uliciach Ríma zázračne ustúpila morová nákaza. V deň sviatku sv. Šebastiána, ktorý sa v západnej tradícii slávi 20. januára a vo východnej 18. decembra, sa dodržiavalo množstvo zvykov, ako boli púte či rozdávanie Šebastiánových chlebov. Ako ochrana proti nákazlivým chorobám sa kedysi nosil tzv. Šebastiánov šíp...